Maďarský návrhár András Húnfalvi si vybral byt v historickej secesnej budove, ktorú si nechali v centre Budapešti postaviť majstri tlačiarenského cechu a nazvali ju: Palác Gutenberg. Vrhol sa na kompletnú rekonštrukciu a podarila sa mu na jednotku, píše portál idnes.cz.
Mladému grafikovi sa podarilo získať byt nevkusne prestavaný, s oblúkmi a klenbami na všetkých nepraktických miestach a naozaj veľmi pestro vymaľovaný. Jednoducho povedané - k nasťahovaniu rozhodne nelákal. „V takých chvíľach som vďačný za svoju profesiu grafického dizajnéra, ku ktorej patrí aj bohatá predstavivosť. Keď som priestor navštívil, okamžite som si ho zamiloval. Sústredil som sa len na to, čo by sa dalo urobiť a ako by byt mohol vyzerať za pár týždňov,“ povedal András Húnfalvi.
Svoju úlohu pri finálnom rozhodnutí o kúpe zohrala aj prestížnosť lokality v centre Budapešti, kde Gutenbergov palác z prelomu 19. a 20. storočia stojí. Za secesnou fasádou paláca sa v čase dostavby, pred prvou svetovou vojnou, skrývali súkromné byty, ktoré obývala maďarská elita - významní spisovatelia, architekti a vedci. Na svoju dobu veľmi moderná stavba bola vyzdobená vitrážami maďarského secesného umelca Miksa Rótha.
V dome bol pracovný aj osobný výťah, krásne schodisko, spoločenská sála, knižnica, obchody a kaviarne. Zmena režimu v roku 1948 zrušila tvorivú atmosféru Gutenbergovho paláca. Horliví úradníci rozdelili veľké a luxusné byty na menšie, tým sa znásobil počet obyvateľov s touto adresou.
V 90. rokoch minulého storočia sa dom dočkal čiastkových opráv. Cena trojizbového bytu v tomto dome sa pohybuje okolo 150-tisíc eur. András Húnfalvi sa do prestavby trojizbového bytu s rozlohou 96 metrov štvorcových pustil sám. Hoci sa nikdy pred tým interiérovému dizajnu nevenoval, rozhodol sa pri práci zachovať rovnaké princípy a dôkladnosť s akou postupuje pri svojej práci. Do prostredia s vysokými stropmi, veľkými oknami a tradičnou kachľovou pecou, vniesol svieži škandinávsky vánok.
Populárny severský dizajn zvolil nielen kvôli tomu, že je teraz moderný, ale preto, že ho pokladá za praktický, jednoduchý a nadčasový, ľahko kombinovateľný a napriek tomu jedinečný a hravý.
András Húnfalvi sa nechcel zväzovať štýlovými konvenciami. Pracuje s vedomím, že interiér sa stále môže vyvíjať. Najdôležitejšie pre neho boli základné stavebné práce, úprava stien, dverí, okien a podláh. Vznikol jednotný a čistý priestor obývacej izby, kuchyne, spálne a pracovne.Všetky izby sú pohodlne prepojené veľkou chodbou.
Farebnosť je minimalistická: svetlé podlahy nadväzujú na biele steny, biele sú aj dvere a okenné rámy. Dom spadá pod pamiatkovú ochranu a najmä reštaurátorské práce na historických drevených obkladoch boli pod drobnohľadom pamiatkových kontrol. V jednoduchej sivobielej kombinácii je ladená aj kúpeľňa, zachovaná a zreštaurovaná zostala pôvodná dlažba na podlahe v predsieni aj zelená kachľová pec.
Byt si András Húnfalvi zariadil retro-socialistickým nábytkom z trhu a starožitníctva a doplnil ho aj modernými kúskami. Najdôležitejšie sú pre neho drobnosti a umenie, ktorými sa obklopil. Ako veľký zberateľ má takmer nekonečný zoznam vecí, ktoré sa neustále snaží zohnať.
Zbiera unikátne kusy riadu a servisov zo starých a zaniknutých maďarských porcelánok, obrazy od svojich priateľov a najmä od mladej umelkyne Patrície Jagiczovej, staré kuchynské prístroje značky Braun a knihy. Počas práce na prestavbe sa naučil veľa o svetle a do zbierok mu tak pribudli aj jednoduché severské lampy a lustre.
„Počas rekonštrukcie som sa naozaj nadrel a užívam si každú minútu strávenú doma,“ pochvaľuje si dnes András Húnfalvi a dodáva, že jedným z miest, kde býva najradšej, je staré hojdacie kreslo značky Thonet v obývacej izbe, v ktorom sa výborne číta. Konkurovať v obľúbenosti mu môže snáď len jedálenská stolička od rovnakého výrobcu.