Architektka Susan Jonesová sa s štvorčlennou rodinou presťahovala zo stiesneného bytu v centre amerického Seattlu do vysnívanej drevostavby na okraji mesta. Na ich nový minimalistický domov padlo sedemnásť stromov, píše Marcela Vraná pre idnes.cz.
Rodina si pre svoje bývanie vybrala malý trojuholníkový pozemok v atraktívnej lokalite jednej z rezidenčných okrajových štvrtí amerického Seattlu. Parcela sa rozkladá na dne vysychajúceho jazera. V miestach, kde dnes jazdia autá a ľudia navštevujú obchodíky, bola ešte v roku 1916 vodná hladina. Rekreačná atmosféra miesta priniesla skvelý nápad, pojať rodinný dom ako plážovú drevenú chatu. Štúdio Susan Jones, ktoré architektka a dizajnérka vedie, sa pustilo do práce a tento rok v lete sa štvorčlenná rodina do domu nasťahovala.
Architektka ako dieťa so svojím oteckom trávila veľa času v prírode a učila sa o bohatstve zdrojov, ktoré ľuďom slúžia. Keď sa potom po viac ako štyroch dekádach pustila do realizácie vlastnej stavby, došlo jej, ako ťaživé môže byť jej počínanie pre prírodu a koľko stromov a materiálu musí padnúť na stavbu jediného domu. Dopracovali sa k číslu sedemnásť. Toľko stromov zhltol jej dom. Rozhodla sa preto pre inovatívny materiál, ktorému sa často hovorí materiál budúcnosti. Krížom lepené drevo, pre ktoré sa vžilo meno CLT, ktorá vychádza zo skratky amerického názvu, teda Cross Laminated Timber, je stále obľúbenejšie v USA, aj v Európe.
Stavebný produkt z masívneho smrekového a borovicového dreva sa vyrába z troch alebo viacerých krížom lepených jednovrstvových dosiek. Stavby sa skladajú z panelov, ktoré kombinujú päť alebo viac vrstiev dreva, vrátane priečnych, v ktorých nie sú lamely bočne zlepené. Firmy, ktoré CLT vyrába, si dávajú záležať, aby masív pochádzal z ekologicky obhospodarovaných lesov.
Susan Jones je rozvážnou architektkou a o každom kroku, ktorý v návrhoch a plánoch urobí, dlho a starostlivo premýšľa. Snaží sa poučiť z minulosti, hľadá odpovede v domoch, ktoré sa majiteľom i návštevníkom osvedčili a kvalitne sa v nich býva. Taká je jej cesta ku krásnemu domu a spokojným klientom. Pri navrhovaní vlastného bývania z drevených panelov ju neovplyvnil len samotný použitý materiál, ale najmä tri svetovo preslávené domy a ich slávni architekti. Inšpirovala sa päticou víl švédskeho architekta rakúskeho pôvodu Jozefa Franka, ktorý je v štátoch populárnym predstaviteľom škandinávskej jednoduchosti a pragmatickosti. Frankom navrhnuté domy z prelomu dvadsiatych a tridsiatych rokov, ktoré svojou jednoduchou konštrukciou predbehli dobu, stoja v juhošvédskom mestečku Falsterbo.
Architektke tiež učarovala majestátne vila Adolfa Loosa na pražskej Ořechovce, ktorú postavil pre rodinu podnikateľov Františka Müllera. Myšlienky originálnej koncepcie priestoru, tzv. Raumplan, použila aj v obmedzených podmienkach vlastného domu, ktorý má finálnu rozlohu 140 metrov štvorcových. Treťou zásadnou stavbou, ku ktorej sa Jones hlási, je dom pre rodinu Carlosa Beiresa od žijúceho portugalského modernistického architekta Alvara Sizu, vďaka tomuto dielu sa dokázala popasovať s neštandardnou trojuholníkovou parcelou.
Zvonku tmavý a uzavreto pôsobiaci dom ponúka každému príchodziemu prekvapenie. Členitý drevený interiér, ktorý poskytuje množstvo priehľadov a originálnych zákutí, je zaujímavo presvetlený prirodzeným svetlom. V dome má každý zo štyroch obyvateľov komfort a súkromie. Izby sú zariadené klasickým dreveným nábytkom, ktorý si do nového domu majitelia priniesli z predchádzajúceho bytu. Na mieru je vyrobený nábytok pre úložné priestory, kuchyňu a kúpeľňu. Aj tá je vybavená jednoducho, steny sú obložené veľkoformátovými bieloskvúcimi obkladmi, ktoré nepodliehajú módnym trendom. Celá rodina si najviac pochvaľuje strešnú terasu, z ktorej je ničím nerušený krásny výhľad po okolí.