Drevodom. Telom aj dušou. Snímka: Filip Šlapal
Na úzkej parcele v tvare presýpacích hodín som pre svoju rodinu postavil montovanú drevostavbu. Pozemok v Starých Butoviciach (v Prahe – pozn.stl) so starou garážou a výhľadom na kostol svätého Vavrinca sme s manželkou objavili v roku 2009. Sťahovať sme sa mohli až o šesť rokov.
Bola to zvyšková parcela vo vnútrobloku záhrad Starých Butovice pri Prokopskom údolí. Z jednej strany stojí škola postavená na hranici parciel, z druhej rodinný dom, ktorý vznikol v bývalej stodole miestnej usadlosti. Výhodou bolo aj neďaleké metro a nákupné centrum.
Pri prieskume územia sme absolvovali sériu konzultácií na stavebnom úrade, kde nám oznámili, že sa na danom pozemku nedá stavať. Parcela je v Prahe a je potrebné dodržať pražské všeobecne technické požiadavky na výstavbu.
Pozemok s výmerou 540 metrov štvorcových je z viac ako polovice vyhradený záhradám. V časti, kde bola možná výstavba, je široký iba štyri metre. Terén pozemku susednej školy je takmer o dva metre vyššie.
A tak azda len vďaka dobrej znalosti predmetnej vyhlášky, dostatku času a predovšetkým nemalej miere sebavedomie sme sa nenechali odradiť od nášho zámeru a pozemok kúpili.
Na stavebné povolenie sme čakali štyri roky.
Samotný proces návrhu a povolenie stavby nebol jednoduchý. Zložité zadanie vyžadovalo veľké množstvo času a povinnosť stavať kvôli územnému plánu smerom do ulice. Ale vďaka tomu nám zostala hodnotná záhrada. Hlavná fasáda je preto orientovaná k juhu smerom do záhrady s výhľadom na Prokopské údolie a kostol.
Vytvoril som 3D model domu, ktorý odrážal pôdorysnou členitosť pozemku do tretieho rozmeru pomocou lámaných tvarov obvodových stien. Podobný pocit máte pri pohľade z diaľky na strechy domov Starých Butovíc. Návrh domu vychádzal z tradičnej radovej zástavby, ktorá zapĺňa celú šírku prieluky.
Štúdia, ktorú som pripravil s tímom kolegov architektov z nášho ATELIERU SAEM, nečakane získala na stavebnom úrade podporu. Avšak legislatívne kroky pri povoľovaní výnimiek (napríklad z dôvodu absencie garáže, ktorá je v Prahe povinná), územné konanie a predovšetkým komplikácie so susedom zapríčinili, že sme stavebné povolenie získali až za štyri roky od prvej skice. A to len vďaka autorizovanému inšpektorovi.
Unikátna dispozícia v tvare presýpacích hodín. Snímka: archív majiteľa
Dlhé čakanie na stavebný pozemok priniesol mnoho pozitívneho. Mali sme čas sa na stavbu pozrieť s dostatočným odstupom. Dom sa neustále menil, prešiel desiatkami variantov, steny sa posúvali o milimetre. Kolegovia, ktorí so mnou na projekte pracovali, už prestali veriť, že dielo niekedy dokončíme. Našťastie dokázali odlíšiť, kedy som s nimi hovoril ako klient a kedy ako architekt. Situácii sa vždy skvele prispôsobili.
V profesionálnom živote sa snažím klientov učiť, ako stavať domy šetrné k prírode, miestu, krajine i životu a priateľské k jeho obyvateľom. Veľmi dobre viem, že najhoršie sú kompromisy. Je nutné sa od začiatku držať zásad a neustupovať ekonomickému hľadisku, pretože len tak môže vzniknúť dielo, na ktoré budeme hrdí a ktoré samo vysloví presne to, čo chceme povedať.
Pre dom sme preto zvolili materiály lokálne, obnoviteľné a s minimálnou produkciou CO2 v priebehu životného cyklu. Veľký dôraz sme kládli na použitie domácich, prípadne európskych výrobkov. Vlastenectvo v tom rolu nehralo, rozhodujúca bola nezmyselná doprava, kedy sa cez pol zemegule prevážajú veci, ktoré vieme vyrobiť sami doma.
Betónová úžina so štruktúrou dreva
Na jar roku 2012 nás vážna životná situácia postrčila. So stavbou sa muselo začať okamžite. Ihneď sa ukázalo, že kvôli nášmu netradičnému návrhu nemôžeme zohnať stavebnú firmu. Stavebníctvo síce vädlo, ale pre firmy sme neboli dostatočne zaujímaví.
Výberové konanie sme obmedzili na základovú dosku a betónové obvodové steny, ktoré kopírujú budúcu výšku domu. Firmy sa ale odmietli konania zúčastniť. Tie, čo súhlasili, mali nezmyselne vysoké ceny. Nakoniec sa nám podarilo zohnať dodávateľa prvej etapy a koncom roka bola betónová úžina dokončená.
Na povrchu betónových stien krásne vynikla štruktúra dreva, efekty svetla a tieňov. Z dôvodu stiesnenosti celej stavby sme konečne mohli vykonať geodetické zameranie a vykonávaciu dokumentáciu preklopiť do dokumentácie výrobnej.
Drevostavba s dreveným telom i dušou
Voľba konštrukcie bola jasná od začiatku. Vybrali sme si české masívne drevené veľkoformátové panely Novatop vstavané do úžiny betónových stien, ktoré striktne kopírujú pozemok a severojužnú orientáciu.
Steny vytvárajú opory terénnych rozdielov, chránia stavbu pred západnými vetrami a „náročnou“ prevádzkou susedného pozemku školy. Tvar domu je ale zložitý, a tak ani táto fáza nebola jednoduchá. Takmer pol roka trvalo premodelovanie našej projektovej dokumentácie pre CNC stroje.
Takmer v celom dome sú panely v pohľadovej kvalite ošetrené len dekoračným voskom. Prírodné smrekové drevo podčiarklo jednoduchosť a eleganciu celého domu a drevostavba zostala drevostavbou celým svojím telom i dušou.
Okná sme museli objednať len na základe projektovej dokumentácie, kvôli úzkemu pozemku sa nedali zamerať. Naviac ich bolo nutné osadiť spolu s montážou stien a stropov. Voľba padla na okná z tvrdého dreva s mliečnou lazúrou, ktorých osadzovací rám lícuje s rámom krídla. Navrhla ich a vyrobila česká spoločnosť Jánošík.
Konečne staviame dom
Jedného dňa sa na ulici začali hromadiť balíky drevených panelov a stojany s oknami. Za štrnásť dní bola hrubá stavba na svete a za ďalšie tri týždne remeselníci utiahli všetky skrutky. V bežných podmienkach by všetko trvalo maximálne týždeň, ale naša úžina mala svoj vlastný časopriestor. Nasledovalo zateplenie, strecha a dorobenie interiérov.
Práca vo vnútri bola nekonečná, asi ako pri každej stavbe. Čakali nás všetky inštalácie, podlahy a stolárske práce. Pohľadové steny zo smrekového dreva doplnili dvere vsadené do rámových zárubní osadených v líci a vstavané skrine zámerne v rovnakom materiáli.
Povrchy bolo nutné prebrúsiť a ošetriť mliečnou lazúrou. Interiéry sme dotvorili prírodným kaučukom, keramickou dlažbou s textúrou bieleného dreva a dubovými schodiskami. Obklad nad pracovnou doskou kuchynskej linky vyriešila výtvarníčka Anna Chmelová. Namaľovala obraz, ktorý sme otlačili na sklo a to nalepili priamo na drevenú stenu. Drevená nosná konštrukcia v jej chrbte krásne vynikla.
Dom má veľké sklenené plochy, ktoré dokážu do domu priviesť denné svetlo aj tam, kde sme to nečakali. Otvorená dispozícia umožňuje prevetrávanie celého domu. Odťahy vzduchu zaisťujú hybridné ventilátory poháňané vetrom, prívody vetracie štrbiny vo väzbe na fasády a ročné obdobie. Teplo zabezpečuje tepelné čerpadlo zem-voda. Záložným zdrojom je kozub na drevo.
Dom je pevne spojený s prírodou. Strecha je zelená, vo dvore rastie a udržiava vlahu ginko dvojlaločné. Dom rastlina využíva na zaisťovanie klímy, reguláciu teploty a vlhkosti, akumuláciu a filtráciu zrážkových vôd. Tie sa potom z retenčnej nádrže vracajú späť k využitiu.
Dom nemá rekuperáciu, týmto rozhodnutím sme išli úplne proti zásadám nízkoenergetického bývania. Napriek tomu je náš domov mimoriadne úspornou budovou typu A. Navyše máme vonkajšie priestory chránené pred vetrom a horúcimi letnými dňami. A až raz obrastú betónové steny popínavou zeleňou, stratí sa náš dom v náruči Prokopského údolia.
Dom v úžine - Praha, Staré Butovice
Dom získal ocenenie Building Efficiency Awards 2014 v kategórii rodinné domy pre kraj hlavného mesta Prahy (10/2014) a vo finále česko-slovenské súťaže BEFFA (11/2014) získal ocenenie odbornej poroty hneď v dvoch kategóriách, a to 1. miesto v kategórii rodinných domov a 2. miesto v kategórii drevostavieb.
Zdroj: idnes.cz, architekt Michal Procházka