S najvyššou starostlivosťou poskladané žulové bloky doplnené o tradičné nepálené tehly, steny obrastené vonnými bylinami a nábytok z recyklovaného dreva. Tak vyzerá na jeseň dokončená vila švajčiarsko-peruánskeho umelca Patricka Tschudiho, ktorú navrhla limská architektka Marina Vella, píše portál idnes.cz.
Len hodinu jazdy autom na juh od peruánskeho hlavného mesta Limy, na nádhernom rozložitom pozemku, obklopenom skalami a pohorím, vyrástla rodinná vila s rozlohou 135 metrov štvorcových s obytnou terasou s rozlohou ďalších 25 metrov štvorcových.
Dom je postavený z miestnych tradičných materiálov a technológií. Pôvodné indiánske obydlia boli inšpiráciou aj pri voľbe dispozície domu - vysoké a štíhle okná sú síce ozvenami koloniálnych prvkov, ale bezchybné prepojenie s prírodou a prosté schody vedúce po stene domu až na strešnú terasu majú korene v tunajšej tradičnej architektúre.
Nepravidelný pozemok s rozlohou šesť tisíc metrov štvorcových architektku nijako neobmedzoval. Navyše ho od okolitej divočiny oddeľuje na juhu rieka a na severe hlavná cesta vedúca do Limy.
Parcelu si Patrick Tschudi a jeho žena vybrali po tom, čo sa im narodili deti: najsilnejším motívom bolo želanie vychovávať potomstvo mimo rušné, hlučné a nebezpečné hlavné mesto.
Prípravy ani stavba sa nijako nepredlžovali, všetko bežalo úplne ukážkovo: projektovanie trvalo pol roka, samotná realizácia dvanásť mesiacov. Majitelia presne vedeli, čo od domu očakávajú a čo za žiadnu cenu nesmie chýbať.
Hlavnými stavebnými materiálmi sa stali žulové bloky, staré drevo a tradičné tehly z nepálenej hliny. Stavania z nepálených tehál sa zúčastnila aj sama architektka Marina Vella, ktorá tento materiál vo svojich realizáciách používa často a takúto stenu vlastnými rukami už postavila.
Dom je otvorený prírode, čerstvému vzduchu a premenlivosti každého dňa. Spoločenská a súkromná časť sú od seba oddelené, obývacia izba, kuchyňa a jedáleň tvoria jednu časť vily, v druhej sú umiestnené spálne, kúpeľne a šatne.
Štyridsiatnik so svojou ženou a deťmi túžil po spojení s prírodou, ktorá je mu najväčšou inšpiráciou. Najnižšie teploty sa tu v zime pohybujú okolo 18 stupňov Celzia, v lete sa vyšplhajú na dvadsaťsedmičky, dážď je minimálny a vďaka prirodzenej klíme sa tak bežný život odohráva najmä vonku. Vo veľkorysej záhrade domu sa našlo miesto na detské ihrisko, ovocný sad, posedenie v altánku, ohnisko aj bazén s terasou.
Peruánsku krv v sebe vraj majiteľ domu cíti silnejšie než tú európsku a silný dôraz kládol aj na vybavenie a zariadenie vily. V použitých materiáloch, vzoroch, odvážnych farbách i detailoch, ako sú napríklad malé dlaždičky položené medzi zatrávnenými tehlami na vonkajšej terase, prestupuje dedičstvo peruánskych indiánov a španielskych dobyvateľov, ktoré sa za stáročia už úplne udomácnilo.
Mix interiérového zariadenia podľa autorky jasne vypovedá o tom, že výbavu obstarávala žena. Majitelia sa však vďaka častým cestám po svete nevyhli ani aktuálnym trendom, ktoré do bytového dizajnu zaviali zo severu Európy.
Vedľa indiánskych čeleniek, zdedených artefaktov a rodinných pokladov sa dokonale vyníma aj biely štvorcový svietnik od firmy By Lassen, ktorý sa už od roku 1962, kedy ho Mogens Lassen uviedol na trh, stal škandinávsku klasikou.
Jedálni dominuje stôl vyrobený z jedného kusu mramoru, pre ľahšiu manipuláciu uchytený na pojazdných nohách. Izby osvetľujú plechové svietidlá a lampy s industriálnym nádychom.
Posedenie v obývacej izbe sa skladá z kobercov, vankúšov a ľahkých kresielok, ktorých polohu možno pružne a bez problémov preskupovať podľa potreby, vysťahovať aj von na trávu alebo za chladnejších večerov naopak prisunúť bližšie ku krbu.
Do interiérov celého domu vstupuje aj skrotená zeleň všadeprítomnej bujnej vegetácie. Vonný eukalyptus, jazmín a vetiver, vysoká tráva s veľmi silnými koreňmi, ukotvujú dom do rámca okolia a ich silná a nezameniteľná aróma, na ktorú sa ľahko zvyká, sú pre rodinu synonymom domova.
StoryEditor