Architekt Paolo Carless z talianskej Lombardie postavil pre svoju rodinu jednoduchý dom. Stavba trvala dlhých osem rokov a majitelia veria, že v nej budú žiť celý život. Vznikla obyčajná stavba bez módnych výstrelkov, ktorá je plná zaujímavých nápadov.
Paolo Carless nechce žiť hektický život s hypotékou za chrbtom, odmieta hromadiť veci a váži si pokoj. Vyznáva tradičné hodnoty, usilovnosť a poctivosť. Po štúdiách v Miláne sa vrátil do rodného kraja a svoje sily zameral na jeho zveľaďovanie. Usadil sa v desaťtisícovom mestečku Fagnano Olona, ktoré leží v provincii Varese neďaleko švajčiarskych hraníc. Carless sa tu pustil do projektov, ktoré v budúcnosti v učebniciach architektúry nenájdeme, ale o to dôležitejšie sú pre miestnych obyvateľov. Podieľal sa na opravách a rekonštrukciách mnohých verejných objektov vrátane cintorína a stal sa spoluautorom publikácie o krásach a histórii kraja.
S rovnakou vervou sa pustil aj do stavby vlastného domova. Bez náhlenia sa pustil do projektu a následne aj do samotnej stavby rodinného domu. Carless tvrdí, že najväčšou inšpiráciou mu bola pätica známych európskych autorov, vďaka ktorých knihám si uvedomil predovšetkým podstatu stavebníctva a architektúry bez pachute konzumnej spoločnosti posledných rokov. Okrem knihy Karla Čapka Zahradníkův rok do zoznamu patria romány Na domácom fronte od fínskeho spisovateľa Kariho Hotakainena, Doppler od súčasného nórskeho spisovateľa Erlenda Loea, knihy fínskeho humoristu Artoa Paasilinna a svetoznámy bestseller francúzskeho spisovateľa Jeana Giona Muž, ktorý sadil stromy. Úplne najskôr zo všetkého však prišla k slovu obyčajná ceruzka a papier. Architekt si týmto dnes už skoro starosvetským spôsobom navrhol podobu domu, ktorá je od finálneho vzhľadu takmer na nerozoznanie.
Snímky: Paolo Carlesso a Simone Bossi
Na to, aby sa pevne držal vytýčeného plánu, ale v žiadnom prípade netlačil. Ako Carless uvádza v materiáloch opisujúcich vznik domu, procesu stavania je zo svojej podstaty vlastné neustále skladanie a postupné dopĺňanie a bola by škoda sa o tieto chvíle pripraviť len kvôli schematickej rutine a nechuti pristúpiť na nové poriadky. Carless za pomoci niekoľkých priateľov a rodiny roky usilovne pracoval na dokončení svojho domu. Po viac ako ôsmich rokoch pravidelnej práce cez víkendy a vo chvíľach voľna vznikla na rohovom pozemku s krásnym výhľadom na pole a lúku moderná dizajnovo čistá drevostavba.
Prostej forme domu vyšlo v ústrety použitie moderných technológií a materiálov. Zateplená odvetraná fasáda s použitím plne recyklovateľných vláknocementových dosiek je doplnená o smrekovcové obloženie a obklopená rozrastajúcou sa záhradou so zeleninovými záhonmi. Celkové náklady na dom s rozlohou 290 metrov štvorcových vrátane vybavenia nepresiahli 184-tisíc eur a Carless začína zbierať ocenenia v miestnych súťažiach udržateľnej architektúry.
Orientácia jednoduchého obdĺžnikového domu je ovplyvnená miestnou tradičnou architektúrou. Celodenne obývané miestnosti ako je obývacia izba a kuchyňa s jedálňou ležia smerom na juh, k severu smeruje pracovňa. Tá nadväzuje plynule na zádverie a prípadné pracovné návštevy nenarušujú chod rodiny. Poschodie patrí súkromným spálňam a v celom dome je dostatok úložného priestoru nielen na nevyhnutné veci, ale aj rodinné pamiatky a knihy. Vďaka otvorenému schodisku vedúcemu až na podkrovie je celý dom presvetlený, dokonale vetrateľný a vzdušný. Interiéry domu sú zariadené skromne a vo veľmi tradičnom duchu. Hlavnú úlohu hrá drevo, ktorým sú obložené aj niektoré steny. Dvere a schodisko sú vyrobené z poctivého masívu. Obytnému priestoru dominujú presklené príborníky a vitríny, byt nie je preplnený zbytočným nábytkom.
Interiér rovnako ako celá stavba dodržiava zásady a pravidlá trendu slow home. Po vlne slow food a slow fashion, teda uvedomelého prístupu k jedlu aj móde, sa v Európe čoraz viac rozmáha aj s tým spojený spôsob bývania a žitia - slow home. Nadčasové a prírodu ani peňaženku nezaťažujúce bývanie nie je len chvíľkovým lákadlom, ale životným postojom. Rodinný dom talianskeho architekta Paola Carlessa je jeho ukážkovým príkladom.
Marcela Vraná, idnes.cz