Hoci Francis Fukuyama už v roku 1992 veselo vyhlásil, že svet dosiahol "koniec dejín", mal pravdu len napoly. Je síce pravda, že Sovietsky zväz a jeho ideologický model sa zrútil ako domček z karát a západný model liberálnej demokracie zvíťazil.
Avšak aj keď myšlienky prichádzajú a odchádzajú, existujú štruktúry, v ktorých majú tendenciu pretrvávať trochu dlhšie, kým nenávratne zmiznú v prepadlisku dejín. Taký je aj prípad pamiatok roztrúsených po celom Balkáne. Kým tieto opustené monumenty komunistickej éry podľahnú zubu času, pripomínajú nám premenlivú silu myšlienok či už dobrých alebo zlých.
