Jedna z najpôsobivejších ukážok brutalizmu vo východnom bloku, niekdajšie sídlo komunistickej strany Bulharska na vrcholku hory Buzludža, bolo po kolapse režimu ponechané svojmu osudu. Chátrajúcu budovu chce teraz skupina nadšencov premeniť na múzeum, píše portál Lidovky.cz.
Pôsobí ako zjavenie z iného sveta. Masívna železobetónová konštrukcia, zahryznutá vo vrcholku hory Buzludža, vypínajúca sa do výšky 1432 metrov.
Svojmu účelu však slúžila len krátko - iba osem rokov od slávnostného otvorenia v roku 1981 až do pádu komunistického režimu - a značne symbolicky.
Marx, Engels, Lenin a Živkov
Impozantná budova na jednom z vrcholkov pohoria Stara planina v centrálnej časti Bulharska ohromuje aj 35 rokov po svojom dokončení. Inak než vtedy, ale rovnako sa človeku tají dych pri predstave šiestich tisíc robotníkov, ktorí sa v ťažko prístupnom teréne dreli osem rokov.
Tak dlho vznikala tanierovitá budova prepojená podstavcom so stosedemmetrovou vežou pod taktovkou bulharského architekta Georgiho Stojlova. Interiéry potom ozdobili desiatky popredných umelcov viac ako tisíckou metrov štvorcových mozaík. Marxa, Engelsa, Lenina alebo komunistického vodcu Todora Živkova, ktorý krajinu viedol 35 rokov až do prelomového roku 1989.
"Proletári všetkých krajín, spojte sa!" Hlása dodnes nápis na strope ústrednej sály, ktorý kedysi ponúkal viac ako 400 miest na sedenie, zatiaľ čo sa ovíja okolo obrovského červeného kosáka s kladivom.
Niektoré mozaiky zostali ako tichí svedkovia minulých čias. Iné - ako tá Živkovova - boli hneď po zmene režimu zlikvidované. Práve podobizne ideológov a socrealistické výjavy sú ale v zásade tým jediným, čo sa z interiérov zachovalo.
Po kolapse komunizmu bola masívna stavba ponechaná osudu. Vybitými oknami galérií sa dnes preháňa vietor a medenú strechu dávno rozobrali zlodeji.
Zašlá sláva budovateľov
Zašlá sláva socialistického budovateľstva ale láka vo veľkom takzvaných urbexerov - dobrodruhov dokumentujúcich opustené stavby - a zvedavcov všetkého druhu. Hoci sú dôkazom, že aj dnes má tento kolos čo ponúknuť, ďalej chátra.
Skupina mladých bulharských nadšencov má však teraz s monumentom na Buzludži iný zámer. Pod vedením dvadsaťšesťročnej architektky Dory Ivanovovej vznikla iniciatíva usilujúca o premenu budovy na interaktívne múzeum bulharských dejín od staroveku až po súčasnosť.
Projekt s názvom Buzludža - pamäť času teraz mladá architektka, ktorá vyštudovala v Berlíne, predložila premiérovi Bojkovi Borisovovi. Dostalo sa jej pritom od neho prísľubu, že potupný rozklad budovy, na ktorej výstavbu sa kedysi skladal celý národ, musí jednoznačne skončiť.
Už teraz sa podarilo nadšencom získať na vznik múzea štedrý príspevok od jedného z najprominentnejších bulharských archeológov Nikolaja Ovčarova. Na projekt prispel sumou v prepočte asi 1,3 milióna eur.
Vyrovnanie sa s minulosťou
Nadšenie pre premenu chátrajúcej stavby však v balkánskej krajine veľa ľudí nezdieľa. Bolestná kapitola histórie by podľa niektorých mala byť nadobro uzavretá a budova ponechaná k rozpadu - ako symbol padlého režimu.
Za návrh, aby zo štátnej kasy pripadli peniaze na obnovu sídla niekdajšej vládnucej partaje, zožala Ivanovová od časti verejnosti kritiku.
Skupina stojaca za projektom múzea sa ale ohradila. "Prečo sa snažíme vymazať našu minulosť namiesto toho, aby sme ju prijali a sústredili sa na budúcnosť?" Pýtajú sa tvorcovia projektu vo videu, ktoré koncom apríla zverejnili na internete.
Argumentujú, že zo stavby je možné vytvoriť atrakciu svetového formátu, ktorá dá ľuďom prácu a bude generovať zisk. Podľa odhadov na Buzludžu už teraz mieri asi stovka zvedavcov denne.