Britská študentka odevného dizajnu Tina Gorjanc ukázala na výstave návrhy kabeliek, oblečenia a doplnkov z kože zosnulého módneho návrhára Alexandra McQueena, píšu lidovky.cz.
Tina Gorjanc požiadala o patentovanie metódy, s pomocou ktorej dokáže vypestovať bunky kože z návrhárovej DNA. Vzniknutú McQueenovu kožu chce použiť na výrobu luxusného tovaru. Britská študentka londýnskej univerzity Central Saint Martin´s prepája módu a umenie s otázkou, čo je ešte v oboch odvetviach únosné. Práca nazvaná Pure human prekračuje hranice kontroverzie podobne, ako sa to v 90. rokoch podarilo Damienovi Hirstovi, keď vystavil vo formaldehyde naloženého žraloka či rez gravidnou kravou.
Zdá sa, že Tine Gorjanc ide o niečo iné, hoci svojou prácou podnietila ľudí k zamysleniu, kam až sme ochotní zájsť v honbe za pokrokom, v rámci ktorého etika mnohokrát zaostáva za krkolomným tempom vývoja nových technológií. "Módu som si vybrala predovšetkým kvôli svojej vášni pre kresbu a objavovanie ľudského tela. Zistila som, že skúmaním anatómie a použitia ľudského tela v rozličných kontextoch dokážeme zmeniť naše vnímanie tela," píše na serveri Behance prezentujúcom portfólia najrôznejších mladých umelcov a dizajnérov. "Móda bola odvetvím dizajnu, ktoré mi umožnilo vyvinúť koncept, ktorý pretvára známe produkty a posúva hranice luxusu," vyjadrila sa.
Zdegradovaný rešpekt
Dnes už existujú legálne spôsoby, ako získať ľudskú kožu na umelecké účely. Miesto toho, aby ste ju sťahovali z ľudí, môžete si ľudskú kožu vypestovať v laboratóriu. Ale bude výsledné umenia menej úchylné? Túto otázku si v britskom denníku The Guardian položil umelecký kritik Jonathan Jones.
"Myšlienka tvorby umenia z ľudských tiel mi vadí – svojím sebastredným degradovaním rešpektu voči inej ľudskej bytosti," píše Jones. V skorších dobách anatómia často balansovala na hrane etiky, či už jej prijatím verejnosťou alebo samotnou svojou podstatou prebúdzajúcu tak vedecké a umelecké, ako aj obskúrne fascinácie. Staré zbierky sú plné najrôznejších lahôdok - orgánov, znetvorených tiel a bizarných výtvorov prírody.
"Umenie od dôb renesancie však spočívalo v oslave človeka a ľudskosti. Ako poznamenal fyzik Richard Feynman, renesanční umelci hovorili, že prvá vec, o ktorú by sa mal človek zaujímať, je zase človek," píše Jones. Renesancia je pre rozvoj anatómie a záujmu o ľudské telo kľúčovým obdobím. Flámsky anatóm a chirurg Andreas Vesalius položil základy modernej anatómie dielom De humani corporis fabrica libri septem, pri ktorého písaní vykonal niektoré z najvýznamnejších vedeckých pitiev vôbec. Taktiež Leonardo da Vinci pitval ľudské telá, ale nikdy ho nenapadlo tieto telá vystaviť. Namiesto toho svoje objavy kreslil s detailnou presnosťou, z ktorej je badať tak vedecké informácie, ako umeleckú vášeň.
Fascinácia telom
"Pre umelca je fascinácia ľudským telom prirodzená, pretože práve tu žijeme - vnútri stroja z mäsa a kostí. Ako Leonardo, tak Rembrandt povýšili našu telesnú existenciu na umenie. Ich vyobrazenie sveta ide až na dreň, ale nezneužíva," hovorí kritik.
Otázkou zostáva, kde sa umenie a jeho vnímanie začína preklápať do etického problému. Kde vôbec končí obraz a začína sa nenásytné odhaľovanie najvnútornejších tajomstiev ľudského tela, ktoré kedysi bolo živým jedincom? Je prípustné použiť človeka na výrobu vecí pre našej potechu? A prečo nie? Využívame kožu iných živočíšnych druhov na uspokojenie našej túžby po vyššom sociálneho statusu, prečo teda nerecyklovať? Ľudská potreba, ľudská koža.
"Podozrievam Tinu Gorjanc, že to vie," píše ďalej Jones. "Jej návrh vypestovať McQueenovu kožu a zmeniť ju na materiál na výrobu kabeliek znie ako vtip. Ako žart na adresu módy a jej umrlčích smerov. Zároveň si však skutočne požiadala o patent. Žijeme na hrane science fiction. Kto vie, možno, že za desať rokov bude umenie z ľudskej kože na každom kroku," dodáva. Vedci, ktorí sa vyjadrili k nápadu Tiny Gorjanc, hovoria, že teoreticky je to možné - hoci by bolo ťažké vyprodukovať dostatok McQueenovej kože na výrobu kompletnej rady doplnkov.