Depo, dielne, odborné učilište. Budova z roku 1906 má bohatú históriu. Stavba so skeletovým systémom a zaujímavou drevenou strechou sa zaslúžene stala národnou technickou kultúrnou pamiatkou. Nedávno sa dočkala zaslúženej rekonštrukcie, píše idnes.cz.
Dielo je súčasťou každoročnej súťaže Interiér roku, kde je idnes.cz mediálnym partnerom. Cieľom je popularizovať originálne bývanie, rovnako ako mimoriadny dizajn obchodov, firemných priestorov, hotelov, reštaurácií a podobne. Do ďalšieho ročníka súťaže je možné zasielať prihlášky od 4. októbra. Tentoraz sa môžu hlásiřezť aj architekti zo Slovenska.
Ale nielen históriou je stavba živá. Dnes tu nájdete vzorkovňu kúpeľní, vykurovaní a povrchových materiálov Elements na ploche 1 200 metrov štvorcových. Spojenie pamiatkovo chránenej budovy s takým showroomom nie je rozhodne bežné. Spoločnosť Gienger sa však spojila s architektom Janom Linhartom zo štúdia C015, aby vytvoril zo starého depa dostatočne inšpiratívne prostredie, ktoré bude funkčné a dispozične bude spĺňať jej požiadavky.
Spolu aj oddelene
„Návrh maximálne využíva existujúce dispozičné riešenia. Jednotlivé funkčné celky sú rozdelené do bočných krídel a poschodia do hlavného traktu. Prízemie hlavného traktu a časť poschodia sú spoločným priestorom, kde sa jednotlivé oblasti prelínajú,“ opisuje architekt Linhart.
Na prízemí ponechal ako dominantný prvok odhalené tehlové steny a pôvodné betónové konštrukcie, ktoré vďaka štyrom tonám abrazíva použitého pri tryskaní a záverečnej penetrácií vyzerajú veľmi zaujímavo.
"Po architektonickej stránke sme sa snažili vytvoriť jednotne výtvarne ladený priestor, ktorý bude vytvárať vhodné prezentačné prostredie pre dizajnovo veľmi pestrý sortiment. Maximálne sme využili všetky hodnotné architektonické prvky existujúcej stavby,“ dopĺňa Jan Linhart.
Drevo a kováčska čerň
Dispozičné usporiadanie budovy má tvar písmena H. Hlavný trakt je dvojposchodový a z prízemia sú prístupné štyri symetrické bočné krídla. Hlavný trakt zastrešuje ojedinelá valcová strecha na drevených oblúkových väzníkoch sa záklopom. Plášť objektu je z muriva s naznačeným tektonickým systémom.
Architekt Linhart ponechal materiály v ich pôvodnej farebnosti a štruktúre. Základné podlahy sú tak jednotné vo všetkých častiach budovy a v štruktúre pripomínajúcej betón.Ako doplňujúce materiál použil drevo v podobe dubovej doskovej podlahy, uplatnilo sa aj na stenách. Industriálny charakter zdôrazňujú šedé konštrukcie výstavných vitrín, parapetov, stien a podobne. Všetko doplnilo architektonické osvetlenie.
Veľmi dôležitý výtvarný, ale aj funkčný prvok predstavuje nové zádverie. To tu chýbalo. Lenže pre prevádzku takéhoto objektu je taký priestor veľmi dôležitý. "Navrhli sme preto riešiť zádverie v súvislosti s vonkajšou časťou. Jeho tvarovo a materiálovo jednoduchý objem je kontrastom k historickej priemyselnej stavbe. Spolu s reklamným pútačom vytvára dominantu vonkajšieho vstupného priestoru," vysvetľuje architekt Linhart.
A pretože v jednoduchosti je krása a podstatou interiéru bolo podporiť samotný dizajn vystavených exponátov, a nie ho zatieniť, architekt veľmi striedmo zaobchádzal s použitými materiálmi i farbami. Použité drevo je výhradne drevená podlaha Kährs Safari Dub, oceľové prvky sú ošetrené kováčskou čiernou farbou. Na podlahu bola použitá cementová stierka s epoxidovým náterom v matnom prevedení. To všetko napomáha tomu, aby jednotlivé vystavené kusy ešte viac vynikli a vďaka dobrému dispozičnému riešeniu sa tu ľudia na ploche 1 200 m2 „nestrácali“.
Praktické riešenie
V centre sú dve zasadacie miestnosti, dva rokovacie stoly zavesené zo stropu a potom ďalších desať nezávislých zasadacích miestností pre schôdzky stavebníkov a montážnych aj projekčných partnerov. Prízemie ponúka dva extrémy prezentácie kúpeľní, a to priestorovo veľkolepú a dostatočne odlišnú realizáciu na jednej strane a potom menšie a základnejšej série.
V jednej časti si klienti môžu ujasniť štýl a dizajn, ktorý ich zaujme, druhá časť je určená skôr dizajnovo nenáročnej klientele a cenovo dostupným riešeniam. Významný prvok pri vstupe predstavuje recepcia, kompletne opláštená drevenou podlahou. Tento materiál použil architekt Linhart tiež na vyvýšené pódium spoločne s podhľadom so zapustenými líniovými LED svietidlami.
"Prepojenie funkčnej kuchyne a menších stolov cez obytné usporiadanie až k nadväzujúcej kúpeľni nepriamo naznačuje kompletnosť ponuky a celistvosť riešení pre klientov centra," objasňuje autor projektu. Návštevníka môžu zaujať aj kontinuálne police pozdĺž celej obvodovej steny vyrobené z ocele a rokovacie stoly zavesené zo stropu. Pamiatkari zase ocenili citlivý prístup pri inštalácii vzduchotechniky na druhom podlaží, kde bolo potrubie schované do čiernej izolácie a navlečené do drevenej konštrukcie strechy.
Spoločnosť Gienger si budovu starého depa z roku 1906 nevybrala až tak náhodou. Idea prepojenia prvkov má pôvod u ich nemeckej „matky“ GC Gruppe, najväčšieho svetového predajcu zariadení pre budovy a byty s takmer storočnou históriou.
Kto je autor projektu
Architekt Jan Linhart je absolventom ČVUT, fakulty architektúry. Má vlastné štúdio C015. Zameriava sa na projekty s komplexným prístupom od celkového architektonického poňatia cez stavebné materiály až po finálne interiérové spracovanie. Svoje skúsenosti uplatňuje aj v oblasti športových stavieb a urbanistiky. Nelimituje materiály pre svoju tvorbu a ani ich nijako neuprednostňuje.
Hľadá optimálnu cestu medzi prianím klientov, špecifikami stavby a dizajnovou čistotou. Pre svoje projekty navrhuje veľakrát aj nábytok na mieru bez ohľadu na použité materiály a v celkovom poňatí zakomponuje tieto prvky do celku.