Biela. To je farba Čavoja nielen počas zimy - veď cestárov tu vítajú ako prví a lúčia sa s nimi zo širokého okolia ako poslední, ale je aj dominantnou farbou nádherného čavojského kroja. Biela vápenná maľovka voľakedy zdobila aj fasády mnohých pôvodných dreveníc. Vysnežené kopce, po ktorých sú porozťahované lazy, dotvárajú belostnú „atmošku“.
Vystupujeme z auta pred drevenou bránou s neprehliadnuteľným nápisom Zbojnícke chalúpky. Vonkajšia teplota na hornom konci dediny je –12 stupňov. Zima, ako sa patrí. Nádhera.
Ladislavovia CentároVCI
Na dvore nás s dobrou náladou, heligónkou a spevom vítajú dvaja Lacovia. V čavojských krojoch nahodení otec a syn hneď aj nalievajú za jeden na zahriatie.
V galérii si pozrite prehliadku zrkadlových dreveníc v obrazoch:
Cez pozemok preteká takmer zamrznutý potôčik, no zrak okamžite upútajú nádherné drevenice. Po pravej strane míňame kôlňu s bielymi stĺpikmi a tradičným hospodárskym náčiním na priečelí, no hneď mierime k chalupe číslo jeden.
Nemôžeme sa vynadívať! Takéto čosi veru vieme oceniť: pôvodná, citlivo a s láskou zrekonštruovaná drevenica. A za ňou ďalšia, úplne rovnaká, umiestnená zrkadlovo. Medzi nimi studňa, priestor uzatvára altánok. Nádhera!
„Vitajte u nás a poďte ďalej,“ teší sa z našich obdivných pohľadov pán domáci Ladislav Centár starší, „ale prosím vás potichu, lebo nám práve zaspal vnúčik, najmladší Lacko Centár.“
Prevezená chalupa
Drevenička stála voľakedy za čavojským kultúrnym domom.
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 75% na dočítanie.
Zostáva vám 75% na dočítanie.