Z hlavnej cesty v obci Počúvadlo zostupujeme dole svahom. Už stadiaľto k nám zavanie kus príjemna. Vôňa dreva, pokoj kameňa, krása čistých tvarov, svetielka dotvárajúce atmosféru a láskavé výhľady do okolia.
Víta nás Dušan Budinský, človek, ktorý sám seba najlepšie spoznáva v procese tvorenia. Rád sa dotýka materiálu, napája sa na konkrétne miesto, tvorí a pretvára, ale napriek tomu nič príliš neplánuje. Necháva sa unášať tvorivým procesom, nazýva to hranie, a sám je občas prekvapený, kam až ho to zavedie.
V galérii sa pozrite, ako to nakoniec dopadlo:
Vedel som, že to dám
Zaviedlo ho to často až na dno síl, keď sa rozhodol, že zo 100-ročnej kamennej stodoly vytvorí priestor na bývanie. Svojpomocne, intuitívne... Jeho túžba po bývaní na netradičnom a výnimočnom mieste bola silnejšia ako všetko, čo jej stálo v ceste.
„Bola to láska na prvý pohľad, aj keď stodola bola doslova utopená v „pralese“ a dedinskom bordeli. Vedel som, že to dám, hoci väčšinu z prác som robil prvý raz v živote.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 80% na dočítanie.
Zostáva vám 80% na dočítanie.