Čo vám ako prvé napadlo, keď ste zistil, že sa v Čerchove stratilo dieťa?
Myslel som si, že ho záchranári čoskoro nájdu, pretože do pátrania nasadili aj vrtuľníky s termovíziou. Dnes sú už tieto prístroje špičkové, ani na okamih mi v nedeľu večer nenapadlo, že by dievča nenašli.
Lenže nenašli.
Keď som to v pondelok ráno zistil, začal som mať o ňu strach. Hlavne kvôli tomu, že v Čerchove v noci padli teploty k -4 °C.
Zvažovali ste, že ponúknete pomoc pri pátraní?
Záchranári hneď v nedeľu žiadali, aby tam nechodili dobrovoľníci, čo som úplne rešpektoval, má to svoje dôvody. Čím viac ľudí sa v teréne pohybuje, tým viac hrozí, že sa zničia stopy, vďaka ktorým by sa dievča mohlo nájsť. Navyše, už bola tma a to je ďalšie nebezpečenstvo. Ako pre strateného, tak aj pre dobrovoľníkov. Terén v okolí Čerchova je náročný, môžete sa tam ľahko zraniť, a tým záchranárom pridať ďalšiu prácu a komplikovať ich pátranie. Čakal som, ako sa situácia vyvinie.
Ani v pondelok sa nevyvíjala dobre a keď záchranári dievča nemali ani v utorok dopoludnia, asi každému napadlo, že toto nemôže skončiť dobre.
Napadlo mi to isté,
ale záchranné zložky a lesníci postupovali neuveriteľne obdivuhodne a mám pred nimi veľký rešpekt, sú to skutoční profesionáli. Obrovský rešpekt si zaslúži aj tá dievčina. 15 km od Čerchova zvykneme organizovať pokročilé kurzy prežitia v prírode. Účastníci vtedy nemajú v noci k dispozícii spacák, čo je aj situácia, ktorú zažila dva dni v úplne cudzom prostredí aj táto dievčina. Viem, čo na kurzoch ľudia prežívajú, ako to aj tvrdých chlapov vyšťaví, preto má môj veľký obdiv.
Čo je v takých chvíľach najdôležitejšie?
Ps...
Zostáva vám 85% na dočítanie.