Klobásy sú na jedálničku, ale aj na tapetách, na mydlách aj na vankúšoch. Pre vegetariána je to zlý sen, pre Clausa Bobela, nemeckého údenára zo štvrtej generácie, ktorý vedie tento prvý a jediný klobásový hotel na svete, je to však radosť, píše agentúra AFP.
Bratwursthotel, nachádzajúci sa v mestečku ležiacom asi 40 minút jazdy autom od bavorského Norimbergu, priťahuje hostí nielen z celej Európy, ale aj z iných kútov sveta už od vlaňajšieho septembra, kedy ho tento štyridsiatnik otvoril.
Za múry unikátneho hotela, ktorý je jediným svojho druhu na svete, nazrite vo videu:
Kamenný dom so zelenými okenicami ponúka sedem izieb a dve konferenčné miestnosti pre tých, ktorí milujú klobásy a aj pre turistov vyhľadávajúcich miestny kolorit.
Konkurencia veľkoobchodov utláča malé podniky
Za excentrickou myšlienkou Clausa Bobela stojí snaha zachovať pri živote miestne mäsiarstvo a údenárstvo, symbolickú inštitúciu tvoriacu súčasť Mittelstand, siete malých a stredných podnikov, ktoré stáli za slávou nemeckej ekonomiky.
V súčasnosti mnoho malých provinčných obchodov len ťažko prežíva v konkurencii nízkych cien veľkoobchodov. Okrem toho v dôsledku opakovaných potravinových škandálov poklesla spotreba mäsa.
Počet údenárstiev sa v roku 2017 znížil na 12 300. V tom roku bolo zavretých 1 100 obchodov. Údenári často nenachádzajú nástupcu, keď chcú odísť do penzie alebo ich rozdrvia supermarkety.
"Chcem dokázať, že malé podniky ako ten môj môžu prežiť, keď majú inteligentné nápady," vysvetľuje 48-ročný Claus Bobel sediaci na taburete, ktorá vyzerá ako konzerva s klobásami.
"Mám rád život na vidieku, nechcem odtiaľto odísť, ale skôr naopak - prilákať sem do Rittersbachu zákazníkov," hovorí. Mestečko má 300 obyvateľov a Böbelova rodina vyrába a predáva klobásy v tomto kúte Nemecka od 19. storočia.
Klobásový hotel zbrojí za tradíciu mäsiarstva
Avšak tradícia veľkých rodinných hostín a klobások grilovaných na záhrade sa pomaly vytráca. Nemci, povestní veľkí jedáci mäsa, menia svoje stravovacie návyky. Spotreba mäsa od roku 1991 klesla o osem percent.
Výdavky nemeckých domácností na nákup potravín sa síce o niečo zvýšili, napriek tomu teraz tvoria len 10,6 percenta všetkých ich výdavkov, zatiaľ čo u Francúzov to je 13,2 percenta a u Talianov 14,2 percenta.
Podľa Jörga Ruckriegela z miestneho úradu pre turistiku môže klobásový hotel klesajúcu tendenciu zvrátiť. "Malí mäsiari a údenári, ktorí si svoje výrobky produkujú sami, tvoria veľkú časť miestneho kultúrneho dedičstva," zdôrazňuje.
Hostia klobásového hotela sa tu cítia ako doma. "Vrátim sa do Nigérie a budem vedieť vyrábať klobásy," vyhlasuje nadšene turistka Jovina Sperlingová v hotelovej knihe.
"Naše mestečko sa takto preslávi, ľudia sem prichádzajú z celého sveta," pridáva sa miestna lekárnička Stephanie Volkerová, ktorá sa v hoteli zastavila na obed.
So svojou dodávkou, zelenou rovnako ako okenice a fasáda jeho hotela, rozváža Claus Bobel svoje špeciality úzkymi uličkami mestečka priamo do domu. Založil tiež internetové stránky, kde oslovuje milovníkov klobások z okolia rovnako ako z Havaja alebo Jamajky.
Dekorácia interiéru jeho hotela je bohatá: vešiak v podobe sekáčikov, veľké ošípané na dverách toaliet, ale aj mydlá v podobe klobásy.
Židovským či moslimským hosťom, ktorí nejedia bravčové, ponúka hotelier klobásy z hovädzieho mäsa.
"Klobásy nás Nemcov preslávili rovnako ako pivo. Ak je to to, čo turisti vyhľadávajú, prečo by sme im to neponúkli?" pýta sa.