Idylické chorvátske pobrežie Jadranu má dlhú a pestrú históriu ľudí, ktorí sa vyzliekajú, plávajú a žijú v tesnom kontakte so svojim okolím podľa nudistickej tradície.
Kedysi široko populárny trend sa dnes stretáva s nedostatkom nasledovníkov. Oddaní priaznivci nudizmu si preto lámu hlavu s tým, ako využiť prekvitajúci turistický priemysel k obnoveniu jeho zašlej slávy, napísala agentúra AFP.
"Pre mňa je nudizmus sloboda," hovorí Slovinec Dušan Salomon, ktorý jazdí do najväčšieho chorvátskeho nudistického kempu so svojou ženou už takmer 50 rokov. 65-ročný muž žijúci v Nemecku žartovne tvrdí, že ide o úsporný spôsob trávenia dovolenky, pretože ušetrí za plavky. "Všetci sa (tu) cítia slobodnejšie, človek je taký, aký je," dodáva jeho žena Katarina, ktorá sedí v tieni ich obytného prívesu.
Raj nudistov na ostrove
Pár má radosť, že má dcéru a dvadsaťročného vnuka, ktorí za nimi v lete jazdia do Koversady, rozsiahleho nudistického strediska, ktoré leží na ostrovčeku pri pobreží chorvátskej Istrie.
Klientela kempu je väčšinou vo veku nad 40 rokov. "Pre mladšie generácie nudizmus skrátka nie je taký atraktívny, ako pre ich rodičov," hovorí Nenad Škuflić, manažér spoločnosti Adris Group, ktorá kemp Koversada spravuje.
Po kempe, ktorého borovicami porastená plocha sa rozprestiera na zhruba 100 hektároch, väčšina klientov chodí nahá a nahá aj športuje alebo jazdí na bicykli. Iba do reštaurácie a obchodu sa musí vstupovať v oblečení. Je tu teraz päťtisíc hostí, ktorí prespávajú v stanoch, obytných prívesoch či apartmánoch. Je to len zlomok toho, koľko sem jazdilo ľudí v dobách najväčšieho rozkvetu v 80. rokoch. Vtedy nebolo výnimkou, keď tu bolo prihlásených 15-tisíc hostí.
Koversada otvorila v roku 1961 prvý európsky komerčný nudistický kemp. História chorvátskeho nudizmu sa však tiahne až do 30. rokov a jeho kolískou je ostrov Rab. Bolo to práve v týchto tyrkysových vodách, kde sa v roku 1936 povestne vykúpal na Adama britský kráľ Eduard VIII. so svojou budúcou ženou, americkou socialistkou Wallis Simpsonovou.
Nemci smerujú do Chorvátska
"Všetky veľké európske noviny o tom písali, bola to obrovská reklama pre nudizmus a my sme z toho profitovali bez toho, aby sme si toho boli vedomí," hovorí Jerko Sladoljev, ktorý založil chorvátske združenie kempov a predtým stál na čele istrijského turistického združenia.
Rakúsky profesor v roku 1934 otvoril prvý nudistický kemp ako reakciu na inú postavu svetových dejín - Adolfa Hitlera. Nacisti zakázali nudizmus v Nemecku, ktoré je inak považované za jeho kolísku.
Davy prívržencov tohto hnutia preto zamierili na chorvátske pobrežie, ktoré bolo vtedy súčasťou Juhoslávie. Chorvátsko bolo na rozdiel od iných katolíckych krajín, ako Španielsko či Taliansko, oveľa tolerantnejšie. V čase komunizmu navyše tu navyše cirkev nemala taký vplyv.
Do polovice 80. rokov malo Chorvátsko 34 nudistických kempov, čím okrem Francúzska a Nemecka patrilo do svetovej špičky. Dnes ich je sotva deväť. Úpadok nastal v neskorých 80. rokoch po tom, čo európske krajiny ako Taliansko či Španielsko začali otvárať svoje prvé nudistické zariadenia a tiež ako popularita tohto životného štýlu celosvetovo poklesla.
Nástup textilných kempov
Vojna v Chorvátsku v 90. rokoch miestny turizmus citeľne zasiahla. Nudisti však zostali verní Istrii, ktorá vtedy zostala bojov ušetrená. Odvetvie sa medzitým zotavilo, z väčšiny nudistických zariadení sa však stali takzvané "textilné kempy", kde sa nosí oblečenie a pre nudistov sú vyhradené zvláštne pláže.
Odborníci si myslia, že budúcnosť chorvátskeho nudizmu teraz spočíva v malých luxusných zariadeniach prevádzkovaných skôr nadšencami než veľkými korporáciami. "Butikový nudizmus s malými súkromnými kempmi alebo apartmánmi, ktoré môžu ponúknuť niečo nové, môžu znamenať obrodu a vyplniť dieru na trhu," uviedol Sladoljev.
Vlani navštívilo Chorvátsko 19 miliónov turistov, z ktorých 4,2 milióna zamierilo na Jadranské pobrežie. Medzi nimi bolo odhadom 300-tisíc nudistov - väčšinou z Nemecka, Slovinska či Holandska.
Aspoň desať percent turistov sa však príležitostne kúpe nahých, buď na nudapláži, alebo na odľahlých miestach, kam nie je zvonku vidieť.