Na bicykloch dnes jazdí už aj polovica národa, ale nie všetci sa správne orientujú v tom, ako mať nahustený plášť na bicykli, aby koleso išlo dobre, rýchlo a bezpečne. Bežní cykloturisti majú veľmi často plášte podhustené, ale možné je vidieť i plášte zbytočne prehustené.
Ako správne koleso nafúkať určuje kategória kolesa, druh plášťa, povrch a terén a aj váha jazdca. Každá zo základných troch kategórií kolies sa fúka inak. Najviac kolesá cestné, potom bicykle trekingové a najmenej bicykle horské. Samozrejme, že na správne nafúkanie potrebujeme dobrú pumpičku s meradlom. Všeobecne platí, že by sa mal cyklista riadiť informáciami, ktoré udáva výrobca na danom plášti. Okrem uvádzaného rozsahu tlakov, ako 2,5 až 4,5 baru, je tu uvedený aj smer rotácie plášťa. Veľmi dôležitá je maximálna hodnota, ktorú výrobca uvádza. Tá by sa nemala prekračovať, môže totiž dôjsť k jeho poškodeniu.
Majitelia ľahkých ráfikov, či už ide o hliník alebo karbón, by potom mali kontrolovať aj maximálne tlaky uvádzané výrobcami týchto komponentov. Často je totiž maximum u týchto špeciálok niekde v rozmedzí 3,5 až 4 barov. V prípade väčšieho tlaku môže dôjsť k roztrhnutiu steny ráfika a tým k jeho totálnej deštrukcii.
Ako správne fúkať podľa kategórie bicykla
1.Trekingové (crossové) bicykle
Fúkanie pri tejto základnej cykloturistickej kategórii je najjednoduchšie. Tu sa môže jazdec výhradne riadiť údajmi uvedenými výrobcami. Fúkanie sa pohybuje niekde okolo 3,5 - 5 barov. S týmito kolesami sa nejazdí v žiadnom ťažkom teréne, takže pre šotolinové alebo poľné cesty je tento tlak dostačujúci, bicykel je ovládateľný a dobre ide.
2.Horské bicykle
Táto kapitola je najobsiahlejšia. Je tu mnoho variant, a to už je dané samotným systémom - plášť s dušou, plášť bez duše s "mliekom", galuska ... Tlaky sú teda závislé na zvolenom systéme a zároveň na druhu terénu, kde sa bude jazdec pohybovať. A tiež na tom, či ide o pretekára, hobby jazdca s občasnými pretekárskymi ambíciami či nadšeného bikera, alebo proste len príležitostného jazdca.
Na asfalte, tvrdom šotolinovom podklade (tu sa pohybuje najviac aj veľká väčšina majiteľov mtb bicyklov) sa fúka na maximálnej možnej hranici danej výrobcom, aby plášte kládli čo možno najmenší odpor. Do rýdzeho terénu sa naopak fúka oveľa, oveľa menej, niekde okolo hranice 2,6 - 2,8 barov (platí pre jazdca okolo 80 kg). Čím viac totiž plášť fúkame, tým viac stráca svoje vlastnosti. V teréne potom zle drží, nevedie a netlmí. Bicykel nie je stopercentne pod kontrolou. A ani defektu sa jazdec neubráni, a to kľudne môže hustiť na 4,5 baru. Ak sa biker vydá do terénu za mokra a na blato, tak fúka ešte oveľa menej. S
ystém s dušou nepustí jazdca na nižšiu hodnotu ako 2,2 baru, tu už hrozí veľké riziko kvôli "cvaknutiu" duše. Systém bez duše s "mliekom" (v ráfiku je špeciálna tesniaca páska, ventilok a v plášti naliate tesniace mlieko) umožní ísť niekam na hranicu 2 barov. Duša nejde "cvaknúť", ale s tlakom sa nedá ísť nižšie, pretože zase hrozí "zvyknutie" plášťa a následná strata tlaku. Systém galusky potom umožní dostať sa až na hranicu 1 baru.
Na čo sú dobré také nízke tlaky? V blatistom, mokrom teréne potrebuje jazdec výrazne lepšiu priľnavosť plášťov a tú dosiahne najmä znižovaním tlaku. Plášť potom oveľa lepšie tlmí, bicykel sa lepšie dostáva cez prekážky (kamene, korene ...). Tvrdý plášť odskakuje a jazdec nie je schopný koleso dobre riadiť. Väčšina bikerov má tendenciu plášte prefukovať, ale to je vážny omyl. Vyskúšajte a uvidíte, aký je to rozdiel.
3. Cestné bicykle
Posledná a zaručene najzložitejšia kategória. Najmä pre mechanikov a pretekárov, ktorí podľa druhu povrchu a počasia niekedy vykonávajú skutočnú alchýmiu. Typickým príkladom je fúkanie na slávne jednorázovky s pasážami dlažobných kociek, napríklad preteky Paríž - Roubaix. Tam sa potom prevádzajú najrôznejšie experimenty a mechanici fúkajú nižšie tlaky a dokonca inak predné a zadné kolesá. Pri cestných bicykloch je ale najväčší rozdiel v tom, či má jazdec galusky alebo klasické plášte.
Dnes vozí drvivá väčšina bežných užívateľov plášte. Hodnota fúkania sa potom pohybuje okolo 8 barov, ale opäť platí, že je potrebné skontrolovať údaje od výrobcu ako plášťov, tak prípadne ráfikov. Tlak je síce vysoký, ale komfort pri cestných bicykloch zaisťujú hlavne plášte šírky 25 - 27 mm. Doba, kedy sa vozili plášte šírky 18-19 mm, je už nenávratne preč. Väčšia šírka znamená väčšie pohodlie aj menšie riziko defektu.
Galusky, ktoré používajú kvôli lepšiemu odvaľovaniu väčšinou pretekári, sa fúkajú inak. Záleží navyše, či ide o galusku s voľne vloženou dušou alebo s dušou, ktorá je "vlepená", a je teda súčasťou celého plášťa. Galusky s voľne vloženou dušou sa fúkajú podobne ako plášte, takže okolo 8 barov, galusky s "vlepenou" dušou sa dajú fúkať až na hodnoty 11-12 barov. Voľba galusiek, ich fúkania je závislá na type použitia, profilu a povrchu preteku a dá sa teda zaradiť do "alchýmie" jednotlivých tímov.
idnes.cz