Zarába len niečo cez 16-tisíc korún (necelých 600 eur), ale veľa cestuje. V zime letí za teplom, býva pri mori. Nečaká, až ušetrí na dovolenku, až bude na dôchodku. Adam Marčan je digitálny nomád. Cestuje a pracuje zároveň. A cestovaním po krajinách s nižšími životnými nákladmi aj ušetrí.
S 27-ročným Adamom si nejde hneď nepotykať. Je otvorený, srdečný, srší z neho energia a nadšenie pre všetko, čo robí. On sám už pár rokov robí len veci, ktoré ho napĺňajú, a s ľuďmi, s ktorými mu je fajn. Zamestnanie od-do a negatívnych ľudí zo svojho života vytesnil.
A pretože má rád teplo, strávil posledné dve zimy v teplých krajoch. Aj tam pracoval ako tvorca používateľských rozhraní. Pre klientov tvorí weby, či je zrovna v Prahe alebo v Bangkoku. Aj odtiaľ tvoril priestor pre zdieľanie znalostí a zručností medzi ľuďmi naucmese.cz.
Ako ťa napadlo odísť prvýkrát?
Ležal som v Beskydách, v horúčkach, na antibiotikách, vonku bola zima, tma, rozišiel som sa priateľkou ... Zrazu mi došlo, že s nikým nie som, mám 150-tisíc korún (5 a pol tisíc eur) na účte, že klienti sú zvyknutí, že si ma z Beskýd nezavolajú do Prahy hneď na schôdzku, tak som si spontánne z tej postele kúpil letenku do Malagy. Tri a pol mesiaca v Španielsku bolo super, v zime tam je 23 stupňov. Vyskúšal som si, že to ide.
Ďalšiu zimu si odišiel do juhovýchodnej Ázie. To bolo tiež také jednoduché?
Zažil som päť najintenzívnejších mesiacov v živote. A ešte som mal po návrate plus 60-tisíc korún (vyše dvetisíc eur) na účte oproti tomu, keď som odchádzal. To mi príde ako dobrý deal.
Dosť dobrý. Takže destináciu si ako digitálny nomád vyberáš tiež podľa tamojších životných nákladov?
Než niekam idem, je dobré prestrieľať sa sériou otázok prečo. Prečo chcem odísť, prečo zrovna tam, prečo chcem odísť sám alebo prečo s niekým ďalším. Dosadíš si potom do rovnice digitálneho nomádstva na jednu stranu miesto, ktoré je pre teba atraktívne, na druhú stranu miesto, ktoré je pre teba dostupné, ideálne lacnejšie ako život doma. Ja si so svojím súčasným platom šestnásť a pol tisíca korún nemôžem dovoliť New York. Ale napríklad v celej juhovýchodnej Ázii sú náklady deväťtisíc na mesiac. Plus letenka za pätnásťtisíc, ktorá sa však krásne rozloží do počtu mesiacov, keď je tam človek dlhšie.
Čo si tých päť mesiacov robil, okrem toho, že si pracoval pre svojich klientov, ako by si bol v Česku?
Mesiac som býval v Bangkoku u kamaráta, jazdil som na skejte a cvičil jogu, v Chiang Mai som si kupoval smoothies na raňajky za pätnásť korún, v Jakarte som sa stretol so svojou sestrou počas jej dovolenky a spoločne sme spolu precestovali časť Indonézie, na Bali som každý deň pozeral hodinu a pol na západ slnka, čítal si knižku, fajčil klinčekovú cigaretu. Tiež som prešiel zhora nadol Vietnam a navštívil Kambodžu.
Takže tej práce nebolo zase toľko ...
Pripadá mi fajn byť všeobecne v balanse medzi prácou a relaxom v každodennom živote. Je to lepšie, než sa totálne zodrieť a potom ísť na dovolenku. Denne som si vždy našiel aj čas na prácu na Naučmese.cz, minimálne tri až štyri hodiny, ale niekedy pokojne aj dvanásť hodín a potom dva dni off.
Chápem správne, že sú dva odlišné spôsoby digitálneho nomádstva - byť na jednom mieste alebo byť v pohybe?
Buď sa usadíš, si niekde na mesiac, dva v kuse, sústredíš sa na prácu. Alebo cestuješ a pracuješ. A to je oveľa náročnejšie. Ťahá ťa to oveľa viac von. Keď si niekde na tri mesiace, máš aj deň, kedy nikam nejdeš.
Päť mesiacov si cestoval sám. Čo osamelosť? Prišla?
Ja síce cestujem sám, ale za tých päť mesiacov som bol sám štrnásť dní. Vždy ťa niekto osloví, začneš sa s niekým baviť. Z ciest mi ostala kopa kamarátov, za tých päť mesiacov som "chodil" s dvomi babami ... Keď sa človek otvorí zážitkom, môže z toho dostať veľa.
Niektorí nomádi vyrážajú ako skupinka, ktorá si prenajme spoločne apartmán napríklad na Kanárskych ostrovoch. To nie je tvoja cesta?
Príde mi, že keď ideš s kamarátmi z Česka, vytvoríš si svoj malý ekosystém. Nikoho okolo už nepotrebuješ. Ísť niekam sám je skvelá príležitosť vytvoriť si nové návyky. Hovorí sa, že si priemer piatich ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretávaš. Nikto ťa neťahá do krčiem, nikto ťa nemôže ovplyvniť. Myslím si, že návyky sú v živote veľmi dôležité.
A aké sú tie tvoje návyky?
Ráno pijem šťavu z mladého jačmeňa, zacvičím si jogu, dopoludnia robím na troch najdôležitejších veciach, ktoré som si večer predtým stanovil, a popoludní už je to väčšinou sranda. Nerobím to preto, že tu chcem byť do stopäťdesiatich, chcem sa cítiť dobre dnes. A snažím sa to dodržiavať kdekoľvek, aby deň nebol rozhodený.
Nechýba ti ani kontakt s rodinou, priateľmi z Česka?
S ľuďmi pre mňa najdôležitejšími si robíme "Skype kaviarne": s rodičmi, so sestrou a s najväčšími kamarátmi. Dáme si do kalendára, že si na dve hodiny zaskypujeme. Často sa pri týchto rozhovoroch dostaneme dosť hlboko. S niekým si dáš tých Skype za pol roka osemnásť, s niekým tri. Potom mám kamarátov, s ktorými sa nemusím rok vidieť, a keď sa stretneme, rovno nadviažeme na to, kde sme boli.
Niektorých priateľov na druhú stranu asi stratíš.
Digitálne nomádstvo je celkom dobrý proces čistenia. Tým, že sa odpojíš na pol roka, vyčistíš povrchné vzťahy. Keď žiješ v meste uprostred Vietnamu, vôbec ťa nezaujíma, čo sa kde deje. Po návrate vidíš, že si o nič dôležité neprišla, keď si sa odpojila.
Čo po návrate vnímaš doma inak?
Rozdielnu spoločnosť. Ako málo žijeme na uliciach. V Španielsku aj v Ázii spolu starí chlapíci hrajú šach na lavičke. Ľudia sú u nás viac zatrpknutí, príliš sa spolu nebavia. V Madride sa spolu ľudia bavia v metre, pretože vedľa seba sedia. Príde mi, že sme často zbytočne upätí a vystrašení. Držíme sa na uzde, aby sa niečo nestalo. Cítim to aj na sebe, keď som tu dlhšiu dobu. Na Bali som videl, ako pani dojčila za jazdy na mopede, ako dieťa, čo prvé dosiahlo z mopedu na zem, viezlo ďalšie štyri do školy. A tu je v správach, že dve školáčky vyliezli v škole na strechu...
Do Ázie si so sebou berieš len štyridsaťlitrový batoh, v ňom foťák, tri tričká, jedny nohavice, malý spacák, notebook. Ten minimalizmus si držíš aj po návrate z ciest. Nemáš auto, stačí ti šestina skrine na všetky veci. Prečo?
Milujem prázdny priestor. Baví ma, keď ma v ňom nerušia veci. Poznám byty a domy, kde vedie z predsiene do kuchyne ulička medzi vecami, ktoré by sa mohli hodiť, alebo sú po babičke a je im ľúto ich vyhodiť. Ja mám priestor tancovať, cvičiť jogu, robiť činnosti, nemať veci.
Máš aj dosť minimalistické motto: "Menej mať, viac žiť!"
Keď si kúpiš iPhone, tak to nestojí len tých šestnásťtisíc. Platíš za to aj svojou energiou, furt dávaš pozor, kde ho máš. Ježiši, nesadol som si teraz na neho?! Ja mám telefón za 380 korún, vydrží päť dní nabitý a nemám strach, že ho stratím. Už som nakoniec dva takéto stratil.
O digitálnom nomádstve máš kurz na naucmese.cz. Tento server pre zdieľanie zručností a vedomostí si mimochodom stvoril s kamarátom, tiež digitálnym nomádom, bez toho aby ste potrebovali nejaké kancelárie.
Brutálne to šetrí náklady. Nepracovať v zažitej dogme od-do v kancelárii. Jeden z nás je v Bangkoku, jeden v Brne, ja teraz v Prahe.
Čo ľuďom na svojich kurzoch radíš, že musia mať, aby mohli cestovať ako digitálni nomádi?
Podstatný je nejaký "hard skill", zručnosť, za ktorú mi niekto fakt zaplatí. Vedieť naprogramovať web, napísať článok. Niečo, čo môžem vykonávať pre klientov nezávisle na mieste práce. A ideálne mať už rozbehnuté podnikanie, teda cashflow. Práve včera som mal kurz, kde z jedenástich ľudí tak deväť malo vyše tridsať rokov s rozbehnutým podnikaním, ktorí len prišli nabrať praktické tipy pred cestou.
Prezradíš nejaké tipy?
Zariadiť si dva pasy. Jednoduchý spôsob je, že povieš, že chceš ísť do Palestíny a potom do Izraela. Jeden pas necháš doma, aby ti ho mohli poslať, keď ti ten druhý ukradnú. Všetko zálohovať do cloudu - na on-line úložisko. Môj iPad mini je pre mňa len kovová vec. Keď mi ho niekto dnes ukradne, zajtra si kúpim nový, dám obnoviť z iCloudu a budem mať úplne to isté aj s rovnakými obrázkami na pozadí ako včera. Ešte nechať zálohu doma, u IT kamaráta, ktorý mi môže nauploadovat nejaký väčší súbor, ktorý nebudem mať pri sebe.
Čo vlastne klienti? Tí vedia, že pre nich pracuješ z druhého konca sveta?
Áno. Je vcelku dôležité ich na to aj pripraviť. Moji klienti vedia, ako žijem, a tiež vedia, že dodávam. Komunikácia je strašne dôležitá pri podnikaní vôbec, v prípade digitálneho nomádstva dvakrát.
Ako taká komunikácia na diaľku prebieha? Nemôžete moc skypovať, pretože, keď máš ty deň, oni spia...
Napríklad im natočím video svojej obrazovky, kde im ukážem a popíšem, ako a prečo som navrhol nejaké webové rozhranie. Počujú ma, vidia, čo im ukazujem. Takmer ako by sme spolu sedeli v kaviarni.
Sú nejaké obmedzenia, kedy už nemôžeš žiť ako digitálny nomád? Vek, deti?
Obmedzenie si vytvoríš len sama v sebe. Sám som stretol 74-ročnú pani, bývalú reportérku, ktorá dvadsať rokov nikde nebýva, je stále na cestách. Známy český digitálny nomád Vítězslav Válka jazdí karavanom s celou rodinou, pol roka sú preč s dvoma deťmi.
Pred pár rokmi si zažil napadnutie, chýbalo málo a nemusel si tu už byť. Možno aj to bol jeden z impulzov, prečo teraz cestuješ, užívaš si život naplno ...
Nechcem čakať na zajtra. Nikdy nevieš, či na teba dneska nespadne kvetináč. Chcem žiť dnes, nie až potom, v dôchodku. Chcem život prežiť. Vnímam planétu ako ihrisko, kde sa môžem hrať. Nechcem čakať, až splatím hypotéku a potom budem cestovať. Nechcem sa zatvárať do štyroch stien, zaviazať sa na celý život. Budem radšej celý život v nájmoch, tu, v Ríme, v San Franciscu. Ale ak niekto vie, že chce celý život byť v Prahe, potom mi príde hypotéka skvelý nástroj. Pre mňa je to veľká cena.
Túto zimu si však bol v Česku. Ako to?
Už som mal na jeseň kúpenú letenku do Barcelony, mal som vymyslenú cestu na rok. Osemnásteho októbra som stretol jedno dievča a teraz spolu bývame. Byť s niekým, s kým si rozumieš, s ktorým ťa baví robiť veci spoločne, je pre mňa úplne iná priorita. Tak som ostal v Prahe. Ona však je naklonená digitálnemu nomádstvu, takže na budúci rok plánujeme spoločnú cestu do Indie, ktorú miluje.
Kto je Adam Marčan
Pochádza z Frýdku Místku, živí sa tvorbou webových stránok a navrhovaním užívateľských rozhraní, spolupracoval napríklad s Globus Slovakia, Českými dráhami či ruzyňským letiskom. Jazdí na snowboarde a skateboarde, cestuje po svete a prevádzkuje web naucmese.cz.