Pri mimoriadnych udalostiach v letectve často znie chvála na prácu posádky, ktorá dokázala cestujúcich bezpečne dostať včas z lietadla. Nie je to nič samozrejmé, správna reakcia v kritickej situácii vyžaduje duchaprítomnosť aj tréning. Na jeden sme sa boli pozrieť vo výcvikovom stredisku British Airways, píše portál idnes.cz.
Letušky v lietadle nie sú preto, aby cestujúcim roznášali kávu a občerstvenie. Ich hlavnou úlohou je zabezpečiť bezpečnú evakuáciu lietadla, teda dostať v prípade núdze všetkých cestujúcich včas z lietadla do bezpečia. Musia to zvládnuť do 90 sekúnd.
Zachovajte pokoj a pokračujte
Evakuácia obnáša celú sériu činností. Najprv je nutné cestujúcich o evakuácii informovať a náležite ich inštruovať. Je pravda, že ľudia pred štartom dostávajú bezpečnostné inštrukcie, ale ruku na srdce - vieme, akú pozornosť im väčšina z nás venuje. Nám a nášmu lietadlu sa to predsa nestane.
Ani pozorné vypočutie bezpečnostnej inštruktáže však nie je zárukou, že cestujúci v prípade núdze všetko hladko zvládnu. V stresovej situácii, nehovoriac o skutočne krízových prejavoch, ako je dym, zápach alebo plamene, začnú pracovať nervy. Letušky teda musia predovšetkým upokojovať situáciu a inštruovať cestujúcich presne v duchu starého britského hesla „Keep calm and carry on“, teda niečo ako - zachovajte pokoj a pokračujte.
Zásadným momentom evakuácie je bezpečné otvorenie únikových východov a uistenie, že sú správne nafúknuté „šmykľavky“ - takzvané evakuačné sklzy. Aj keď sa v núdzových situáciách (ku ktorým obvykle dochádza na letiskách) počíta s okamžitým zásahom hasičov a záchranárov, je otvorenie únikových ciest a evakuácia lietadla úlohou posádky. Hasiči im dvere neotvárajú.
Potom je nutné dohliadnuť na to, aby cestujúci nezmätkovali, aby našli správnu cestu k núdzovému východu, „nezasekli“ sa v chodbičkách alebo na šmýkačkách, prípadne aby so sebou nebrali batožinu či predmety, ktoré by nafúknuté kĺzačky mohli poškodiť. Veľký problém by totiž mohol spôsobiť aj obyčajný tvrdý podpätok dámskej topánky alebo koliesko príručného kufríka.
Vzhľadom k regulačnému evakuačnému limitu 90 sekúnd je jasné, že palubný personál musí mať všetky postupy perfektne nacvičené, zautomatizované a nesmie nad nimi váhať. Potrebné zručnosti si letušky a stevardi osvojujú v rámci úvodného výcviku na simulátoroch vo výcvikovom stredisku. Každý ďalší rok potom prechádzajú „udržiavacím“ výcvikom a preskúšaním.
Výcvikové centrá British Airways na letisku Heathrow sú vybavené niekoľkými typmi simulátorov - aerolinky majú simulátory všetkých typov lietadiel, ktoré prevádzkujú. Nachádzajú sa tu simulátory aj pohyblivé a nepohyblivé. Je možné simulovať široké spektrum problémov - turbulencie, tvrdé pristátie, poruchy svetiel, dym v kabíne.
Sú tu tiež simulátory jednotlivých únikových prvkov, časti trupov s hlavnými vchodovými dverami i s núdzovými východmi pri sedačkách. Palubný personál sa tu učí, ako dvere otvoriť za normálnej situácie, ale aj v prípade poruchy či zablokovania. Simulátor je totiž riadený počítačom, ktorý umožňuje nasimulovať potrebný problém.
Pri východoch nad krídlami je navyše nutné počítať s tým, že dvere, ktoré sa vyklopia a z lietadla sa úplne vyhadzujú, sú nečakane ťažké. Situáciu môžu skomplikovať aj nespolupracujúci cestujúci. Kto sedí pri núdzovom východe, mal by byť schopný dvere otvoriť a posádke tak pomôcť; v strese však môže zazmätkovať a posádke sa potom skôr „motá“ pod rukami.
Zachraňujeme i servírujeme
Výcvikovej sále dominuje dvojica únikových sklzov. Málokto pritom vie, že po evakuácii sa dajú odpojiť od trupu lietadla, takže fungujú ako záchranné člny. Lietadlá sú pre prípad núdzového pristátia v nedostupných oblastiach vybavené aj ďalšími vecami. „Núdzové vybavenie záleží na type lietadla. V balíkoch sú napríklad pádla, svetlice, núdzové vysielače polohy, voda alebo jedlo,“ vymenúva Hannah Robertsová z tlačového oddelenia British Airways.
Letušky musia suverénne vedieť zaobchádzať i s bežnými záchrannými prostriedkami, ktoré sú rozmiestnené v kabíne - kyslíkové masky, plávacie vesty, núdzové prostriedky pre dojčatá a podobne. Letušky venujú cestujúcim s malými deťmi alebo hendikepovaným zvýšenú pozornosť počas celého letu a v prípade neštandardnej situácie im poskytujú mimoriadnu asistenciu.
Palubný personál sa však vo výcvikovom stredisku cvičí aj v úplne rutinných činnostiach. Vo výcvikovom stredisku sú simulátory kuchyniek a kabín všetkých cestovných tried, kde sa letušky učia servírovať občerstvenie, pomáhať cestujúcim s ovládaním sedačiek a ďalších prvkov.
Nájde sa tu však aj špecializovaná miestnosť, kde sa letušky a stevardi učia správnej starostlivosti o zovňajšok. Dostávajú tu školenia ohľadom líčenia, úpravy uniformy, povolených doplnkov a ďalších dôležitých detailov. Výsledok si potom prekontrolujú pri interaktívnych zrkadiel, na ktorých sa premieta vzorovo upravená členka či člen palubného personálu.
Inštruktáž: kto nevie, neletí
Potrebnú zohratosť si možno dobre predstaviť u posádky, ktorej členovia sa poznajú. U British Airways, ktoré zamestnávajú okolo 16 000 letušiek a stevardov, sa však posádky nepoznajú. Väčšinou sa prvýkrát stretnú necelé dve hodiny pred letom, absolvujú predletovú prípravu, let alebo sériu letov a potom sa už nikdy znova nestretnú.
Počas predletovej prípravy preberajú nielen praktické záležitosti ohľadom cestujúcich (či a kde na palube budú ľudia so špeciálnymi potrebami, malé deti, chorí; ale tiež napríklad náboženské či kultúrne špecifiká v cieľovej krajine), ale aj bezpečnosť. Letušky si rozdelia funkcie pri prípadnej evakuácii a presne si rozdelia úlohy, ako postupovať.
„S pilotmi potom preberú možné situácie, ktoré by počas letu mohli nastať,“ vysvetľuje Hannah Robertsová. „A ak nedokážu správne opísať, čo by robili v núdzovej situácii, nemôžu letieť.“
Nevyhovujúci člen či členka posádky odchádza zo strediska predletovej prípravy a okamžite nastupuje náhradník zo záložného strediska, kde je neustále pripravený určitý počet pilotov a palubného personálu na okamžité nasadenie, keby napríklad niekto nedorazil na let včas a podobne.
Podobne nekompromisne sa stráži aj skorý nástup na lety: členovia posádok musí byť v stredisku predletovej prípravy najneskôr 1 hodinu a 15 minút pred odletom. Expedujú sa u samoobslužných terminálov podobne ako cestujúci na self-check-ine. A ak sa oneskorí čo i len o minútu, systém ich už neobslúži, ale pošle ich do záložného strediska, odkiaľ je povolaný náhradník. „Oneskorenec“ ide do strediska a drží tu pohotovosť.
V otázkach pripravenosti a bezpečnosti posádok sa skrátka nenecháva nič na náhodu, čo potvrdzuje aj Hannah Robertsová: „Bezpečnosť je pre naše posádky absolútnou prioritou.“ Perfektná práca palubného personálu pri nedávnej nehode v Las Vegas to len potvrdila.