Nyoman má dve dcéry, dobrého pracujúceho muža, milujúcu rodinu a slušnú prácu. Presne tieto štyri informácie sú totiž tu, na tejto časti sveta, determinantom šťastia. Akýmisi štyrmi stenami, medzi ktorými sa odohráva celý vesmír typickej rodiny z Bali. A Nyoman vyzerá ako ďalšie stovky krásnych žien, ktoré tu tak trochu nenápadne hýbu celou kultúrou a svojím spôsobom aj krajinou.
Bali je totiž tak trochu čiernou ovcou Indonézie, nenasleduje islam. Až 93 percent obyvateľov vyznáva hinduizmus. A práve on je základným kameňom, na ktorom stojí celá krajina. Pevný a silný kameň, ktorý tu drží celý národ pod kontrolou a v medziach, ktoré sú pre návštevníka viac ako príjemné. Na úvod stačí krátke vysvetlenie: najdôležitejšiu úlohu tu majú bohovia (ktorých je tu požehnane), otcovia, synovia a… rituály.
Lak na nechty ako sen žien
23-ročná Nyoman sa snaží so mnou rozprávať, vždy keď to ide – netají sa tým, že si na mne piluje angličtinu. A tak trochu podľa jej slov nahrádzam akúsi encyklopédiu (milé, u nás sa už hovorí Google), keďže má za sebou len pár tried v škole a fascinujú ju všetky informácie. Ako malé dieťa si sadá na okraj môjho kresla a chce počuť príhody z Európy. Je fascinovaná tým, že som vyštudovala vysokú školu. Je fascinovaná tým, že mám skoro tridsať a žiadne deti. A vôbec nechápe, prečo nemám namaľované nechty. Tu ženy po farebných nechtoch veľmi túžia. Spoza baru vyťahuje lak na nechty a sprisahanecky na mňa mrká. Neodmietam, aj keď lak na nechty zo srdca neznášam. V tomto momente sa z nás stali kamarátky.
Chudoba v krvi
„Prečo vás sem chodí toľko?“ pýta sa ma na terase malého potápačského centra na severe Bali. Sme tak trochu v džungli a zároveň vo veľkej civilizácii. Chudoba sa tu dedí. Väčšinou ju máte v krvi. A ak sa budete búriť, zbytočne vám to skomplikuje život.
Odpovedám, že je táto krajina iná, preto sem svet chodí. Náboženské rituály sú tu pevne nalinkované. Na jednej strane tu zabezpečujú istoty a poriadok, na druhej strane sú dušou a kultúrnym vyjadrením. Ženy niekoľkokrát za deň pripravia obetu – košíky s kvetmi, ryžou, ovocím pre Bohov, zapália vonné tyčinky a veria, že tým vnesú harmóniu do svojich životov. Je to akési balansovanie medzi dobrom a zlom.
Kastovnícky systém tu pritom nie je taký tvrdý ako v Indii. Na Bali nájdete tri triedy: brahmani (duchovní), kšatrijovia (vznešení), šudrovia (prostí). Na vysvetlenie – šudrov je štyrikrát viac ako ostatných kást, preto je tu miera tolerancie vyššia ako v Indii.
Aspoň tu na severe, ktorý ešte nepodľahol turistickým kolonizátorom (na juhu Bali v okolí slávneho strediska Kuta som sa cítila ako na ázijskom Bibione, vykachličkované mestá, vykachličkované McDonald’s, palmy v kvetináčoch…).
Bohyňa menom ryža
Takže v čom je Bali iné? Je zelené, späté s prírodou, pripravené prežiť ten najlepší život, ako sa dá. A vôbec im neprekáža, že väčšina toho života uplynie po kolená omočená vo vode, ohnutá v páse, okopávajúc ryžu. Večer sa totiž tie nohy osušia, ženy sa oblečú do slávnostných bielych blúzok, nezabudnú na obetu a tancujú. Tu sú ešte aj pohreby plné farieb a hudby. A pri všetkom sa podáva ryža.
Najlepší biznisplán? Tuniak
Tá bodka na mori – to je môj otec, ukazuje prstom na more Nyoman. Jej otec je rybár. Každú noc sa vyberie spolu so stovkami ďalších na vodu. A dúfa, že uloví tuniaka. „Často však neuloví nič, ale podarí sa napríklad susedovi,“ vysvetľuje. Tuniak je vysnená ryba čisto z pragmatického dôvodu – je najväčší a na trhu zaň zaplatia najviac. Ten sused je tiež svojím spôsobom pragmatický: tu sa nezávidí a tá šťastena sa musí striedať – raz máte rybu vy, potom tí druhí. Apropo, sused býva asi tri kilometre od miesta, kde žije Nyoman s rodinou. Nikdy nebola mimo svojej osady, nikdy nebola v hlavnom meste. A keď mi namieša drink, ktorý stojí toľko ako jej týždenný zárobok, podáva ho s úsmevom.
Často som počas tých týždňov rozmýšľala, či to na mňa hrajú, alebo sú títo ľudia fakt také „čisté duše“. Chcete môj názor? Hrajú to. Pretože ak by prejavili zlú vôľu, závisť, nespokojnosť so svojím životom – stratia možnosť, že budú v ďalšom živote na vašom mieste popíjať ten drink.
„Samozrejme, že by som chcela byť bohatá a cestovať po svete,“ priznáva večer Nyoman. A chcela by som mať aj syna, pretože tu na Bali dievčatá odchádzajú za manželmi a synovia sa starajú o rodičov. A ona nechce s manželom zostať sama. Ale vidieť na jej tvári, že to priznáva veľmi ťažko, pretože jej to príde ako rúhanie. Byť dobrý a skromný je tu nutnosť. A väčšinou táto nutnosť prinesie aj viac prepitného od súcitiacich turistov.
Domáci kávostroj žije
Ťažko zhrnúť Bali do niekoľko viet. Je to nádherná krajina žijúca v tieni sopky. Sú tu krikľavé zelené terasy s ryžou, obľúbené pláže plné vĺn pre surferov, výborná exotická kuchyňa. A napríklad tu nájdete aj kultúrne centrum ako Ubud, kde je najvyššia koncentrácia maliarov, sochárov, spisovateľov či tanečníkov na štvorcový meter. Umenie je presiaknuté celým ostrovom.
Mohla by som písať o tom, ako tu majú namiesto cibetkovej kávy kávu od zvieratka nazývaného luwag – živého kávostroja, ktorý ju vyrába rovnako ako tá nešťastná cibetka. Alebo o tom, ako som prvýkrát videla naživo pri potápaní morského koníka (áno, takého ako v rozprávke), ako sme hladkali pri koraloch gýčovo farebné ryby, ako sme sa spúšťali na bicykloch okolo sopečných jazier, ako sme sa brodili džungľou. Tá krajina je ešte krajšia, ako si ju teraz predstavujete.
Harmónia ako zákon
Ale to, čo mi zostalo v pamäti, je, že som na chvíľu prišla o palivo. Poznáte to – ten pocit, že váš život je ako let stíhačkou. Deň za dňom, týždeň za týždňom plynie za okienkom v kokpite. Všetko okolo vidíte rozmazane. A ešte s vami ten stoj raz začas urobí pre istotu pár otočiek a vy už ani neviete, kde je sever a ktorá časť vášho života má zmysel. Na Bali sa vám to nemôže stať. Nemáte sa kam ponáhľať, priority sú dané natvrdo, a zdá sa, že správne. Inak si neviem vysvetliť tú harmóniu. Nyoman sa síce smeje, že im tu nič iné nezostáva, no mne to na tie dni dávalo zmysel.
Ozaj a chcete pikošku na záver? Nyoman sa ma pri tom, ako mi pomáhala vyzliecť z neoprénu, pýtala, aké sú koralové útesy, pri ktorých žije už dvadsaťtri rokov. Nevie totiž plávať.
Čo ste nevedeli o Bali
- priemerný plat človeka v cestovnom ruchu je sto dolárov na mesiac
- ryža je jednou zo základných potravín obyvateľov, sú od nej absolútne závislí, vysádzajú ju až trikrát za rok
- pestuje sa v rámci komplexného zavlažovacieho systému, známeho ako subak, ktorý má pôvod v Indii
- obradné miesto na Bali je ohradené múrom, ktoré ho má chrániť pred démonmi
- domáci veria, že vesmír je riadený silou dharmy, ktorá drží všetko pohromade. Veria, že existuje neustály boj medzi dharmou (dobrom) a adharmou (zlom). Tento súboj zapríčiňuje narodenie, život človeka a úmrtie.
- dôležité je učenie sa sebakontrole: celý ich život je nepretržitý sled rituálov, čomu je podriadené celé ich konanie
- národné jedlo je NASI GORENG – vyprážaná ryža so zeleninou, kuracím mäsom alebo rybou a s vajíčkom
- najvyššia hora je aktívny vulkán, podľa hinduistickej viery ide o posvätnú horu Mount Batur
- kohútie zápasy sa označujú ako náboženský obrad nie ako zábava, preliatie krvi je akési zmierenie najnestálejších zlých duchov, sú zakázané, ale tolerované