Na súradniciach 41° 43' 55" severnej šírky a 49° 56' 45" západnej dĺžky, asi štyri kilometre pod hladinou severného Atlantiku a 500 kilometrov od brehov kanadského Newfoundlandu našli presne pred 30 rokmi kamery robotickej ponorky Argo najslávnejší vrak sveta. Vrak Titanicu.
Prečítajte si aj:
Boli sme na Titanicu. Pozrite si unikátnu výstavu očami nášho fotografa
Staviam Titanic 2. Bude retro aj moderný, tvrdí mladý Čech
Štyridsaťosem minút po polnoci 1. septembra 1985 sa na obrazovkách v podpalubí lode Knorr (meno nemá po polievke, ale významnom americkom kartografovi 19. storočia) zavládlo vzrušenie. Po necelých dvoch týždňoch hľadania sa na obrazovke objavil predmet, ktorý vyzeral ako vyrobený ľudskou rukou, píše idnes.cz.
Operátor pri kamere nechal pre istotu zobudiť šéfa výpravy, oceánografa Roberta Ballarda. Nádeje neboli veľké, ale rozhodnutie sa čoskoro ukázalo ako správne. Na obrazovke sa objavovali ďalšie a ďalšie trosky, nakoniec dokonca celý parný kotol. A čoskoro už nemohli byť žiadne pochybnosti: pred kamerou sa objavil aj predok lode, ktorý sa stal synonymom nielen pre námornú katastrofu. Ballard s kolegami práve objavili Titanic. Viac ako 73 rokov po jeho potopení.
Prvé fotografie sa v novinách a televíziách celého sveta objavili už na začiatku septembra, Ballard novinky podrobnejšie predstavil až po návrate na pevninu. Počas tlačovej konferencie klamal, teda presnejšie povedané nehovoril celú pravdu. Novinárom tvrdil, že počas hľadania Titanicu len skúšal novú technológiu podmorského prieskumu a išlo o rýdzo vedecký projekt.
Bez toho, aby to niekto v médiách vedel, Ballard v tej chvíli bol v skutočnosti dôstojníkom amerického námorníctva. Hľadanie Titanicu mu vojaci povolili až po tom, čo úspešne splnil svoju hlavnú úlohu, teda obhliadku vrakov dvoch stratených amerických ponoriek (USS Thresher a USS Scorpion). Ballard uspel lepšie, než námorníctvo čakalo, ale na hľadanie vraku jednej z najslávnejších lodí mu zostalo nakoniec len približne 12 dní, viac už námorníctvo platiť za nasadenie výskumnej lodi Knorr a jej posádky platiť nechcelo. Viac podrobností TU.
"Titanic leží v hĺbke 13 000 stôp na mierne sa zvažujúcom dne alpského typu s výhľadom na malý kaňon opodiaľ. Jeho predok smeruje k severu a loď sedí vzpriamene na dne. Nie je tam žiadne svetlo, ktoré by preniklo tak hlboko, a je tu len nepatrný život. Je to tiché a pokojné miesto vhodné na oddych pamiatky najväčšieho námorného nešťastia. Nech to tak navždy zostane a Boh požehná týmto dušiam."
Dr. Robert Ballard, 9. septembra 1985
Rovnako zaujímavé ako okolnosti objavu boli aj ďalšie skutočnosti. Predovšetkým sa ukázalo, že trup lode leží 22 kilometrov východne od bodu, kde mal podľa dobových údajov ležať. V boku lode tiež nebola žiadna ohromná trhlina, ako by sa mohlo zdať pravdepodobné. Skazu parníka s výtlakom vyše 52-tisíc ton zrejme spôsobilo šesť malých otvorov s veľkosťou necelého jedného metra štvorcového. Problémom sa stala oceľ s vysokým obsahom síry, ktorá bola krehkejšia ako dnes používané typy a ktorá potom nevydržala obrovský tlak vody.
Pohľad na vrak tiež jasne ukázal, že loď sa veľmi skoro roztrhla a na dno dopadla v dvoch kusoch, ktoré ležia približne 750 metrov od seba (ale nie je jasné, kedy presne k roztrhnutiu došlo). To uvádzali aj niektorí očití svedkovia katastrofy, ale až do objavu prevládal skôr názor (či presnejšie domnienka), že loď sa potopila celá.
Obe časti na dno klesli trochu odlišne. Zadná časť dopadla na dno veľmi vysokou rýchlosťou (takmer 40 kilometrov za hodinu) a je veľmi vážne poškodená. Predok lode je oveľa lepšie zachovalý. Ale aj tak je osud vraku už spečatený: o to sa postará more a predovšetkým organizmy, ktoré na vraku žijú.
Aj v hĺbkach okolo štyroch kilometrov žijú baktérie, pre ktoré vrak predstavuje cenný zdroj potravy, a od chvíle objavu vraku už sa ich vplyv jasne prejavil. Stav zvyškov lodi sa stále zhoršuje a jej železná konštrukcia v priebehu niekoľkých desiatok rokov musí podľa vedcov nevyhnutne skolabovať. Ale do tej doby zostáva Titanic jedným z najimpozantnejších odkazov minulosti námornej dopravy. A pochabosti, nešťastia a odvahy zároveň.
Obedové menu z Titanicu ide do aukcie
Informovala agentúra tasr a dodala, že by sa mohlo vydražiť za 50-tisíc až 70-tisíc dolárov (zhruba 44-tisíc až 62-tisíc eur). Prevádzkovateľ newyorskej internetovej dražby Lion Heart Autographs ponúkne na dražbe naplánovanej na 30. septembra toto menu lístok a ďalšie dva doposiaľ neznáme artefakty zo záchranného člna č. 1.
Jedálny lístok sa zachoval vďaka cestujúcemu Abrahamovi Lincolnovi Salomonovi, ktorému sa ako jednému z mála podarilo pred potopením sa zaoceánskeho parníka 14. apríla 1912 vyviaznuť na tzv. "Money boat". Záchranný čln s kapacitou 40 ľudí získal toto označenie na základe neoverených rečí, že jeden z pasažierov z prvej triedy podplatil sedem členov posádky, aby sa rýchlo odplavili preč iba s 12 ľuďmi.
Obedové menu obsahovalo chody ako solenú hovädzinu, knedlíčky a ďalšie pochutiny. Na jeho zadnej strane bol podpis ďalšieho z pasažierov prvej triedy, Isaaca Geralda Frauenthala, ktorý sa zachránil v inom člne. Predpokladá sa, že v osudný deň táto dvojica spoločne obedovala.
Druhý z trojice dražených artefaktov z Titanicu - list napísaný jednou z preživších, Mabele Francatelliovou, a adresovaný Salomonovi z newyorského hotela Plaza šesť mesiacov od katastrofy - sa môže podľa informácií AP vydražiť za 4-tisíc až 6-tisíc dolárov (3500 až 5300 eur).
Francatelliová sa dostala do tzv. "milionárskeho" člna spolu so svojou zamestnávateľkou, módnou dizajnérkou aristokratov Lucy Duff-Gordonovou, a jej škótskym manželom lordom Cosmom Duffom-Gordonom. Práve on mal byť mužom, ktorý podplatil posádku záchrannej lode, aby ich odviezla do bezpečia. Predaj posledného z nich, vytlačeného lístka z luxusných tureckých kúpeľov a zaznamenávajúci váhu človeka, keď sedí na špeciálne navrhnutom čalúnenom kresle, sa odhaduje na 7500 až 10-tisíc dolárov (4-tisíc až 8800 eur).