O neuspokojivých podmienkach, v akých žijú ázijskí zamestnanci odevného priemyslu, vieme viac než dosť. Pomôže, keď si budeme kupovať oblečenie ušité v Európe? Podľa nového výskumu to dosť často neplatí.
Tým, že si v obľúbenom reťazci kúpite tričko s nápisom „vyrobené v Bulharsku“ a nie to z východnej Ázie, bohužiaľ, nikomu lepšiu budúcnosť nezaručíte. Aspoň podľa výskumnej správy Stitched Up, ktorá vznikla v rámci medzinárodnej kampane Clean Clothes. Bulharsko a ďalšie krajiny východnej Európy z nej spolu s Tureckom vychádzajú ešte horšie ako napríklad Čína alebo Malajzia.
Autori správy sledovali, aká je v jednotlivých krajinách priepasť medzi zákonom danou minimálnou mzdou a skutočnými nákladmi na život. V krajinách východnej Európy je rozdiel často ešte väčší ako v Ázii. Najhoršie podmienky sú v Gruzínsku, kde je minimálna mzda v prepočte necelých 54 eur. Za ňou nasledujú Moldavsko (asi 71 eur) a Ukrajina (80 eur). Oveľa lepšie na tom nie je ani Bulharsko, Rumunsko alebo Macedónsko, kde je minimálna mzda ešte nižšia ako v Číne (175 eur) a v Malajzii (196 eur). Manuálni pracovníci v Turecku potom zarábajú najmenej 252 eur mesačne.
Vyšité nápisy o vyčerpávajúcej práci, ktoré sa našli pred časom na odevoch z reťazca Primark, odštartovali vlnu záujmu o zlých podmienkach, v ktorých pracujú východoázisjké krajčírky. Snímka: Profimedia
Chudoba, stres aj obťažovanie
Práve v takejto hladine sa pohybujú platy krajčírok v továrňach. Ešte horšie sú na tom však tie, ktoré pracujú z domu: ich platy nedosahujú ani hranicu minimálnej mzdy a podľa prieskumu tvoria asi tretinu sumy, ktorá by skutočne pokryla ich životné náklady. Práca takýchto krajčírok sa navyše väčšinou považuje za „podradnú“ a „nekvalifikovanú“.
Krajčírky sú podľa štúdie často slobodné matky, ktoré živia celú rodinu. Okrem nízkeho platu a nezdravých pracovných podmienok ich trápi aj dlhodobý stres a bežné je aj sexuálne obťažovanie. „Najvyššiemu riziku chudoby a nedostatku možností, aby svoju situáciu zmenili, čelia robotníčka v Gruzínsku, krajčírky v domácnosti v Bulharsku a imigrantky vo Východnej Anatólii," uvádza správa.
Môžeme nakupovať férovo?
„Výskum rúca mýtus, že keď si vyberieme odevy pochádzajúce z Európy, máme istotu, že pri výrobe boli zachované dôstojné pracovné podmienky," hovorí Petr Mareš z neziskovej organizácie NaZemi. Tým, že si v obchode kúpime radšej oblečenie ušité napríklad v Portugalsku, však situáciu nezachránime. Je to na odevných spoločnostiach.
„Tie musia podniknúť jasné kroky k zmenám v ich dodávateľských reťazcoch, aby všetci, ktorí pre nich vyrábajú, dostávali dôstojnú mzdu," myslí si Mareš. Sú to firmy ako Zara, Adidas alebo Benetton, a dokonca aj švédsky reťazec H&M. Ten pritom vo svojej výročnej správe sľúbil, že si kladie za cieľ, aby všetci robotníci jeho dodávateľov dostávali „férový plat".
Podobný záväzok si dala aj EÚ. Jej strategický plán Europe 2020 má päť hlavných cieľov a jedným z nich je zredukovať chudobu tým, že sa najmenej dvadsiatich miliónom ľudí zvýšia mzdy. Pracovníci textilného priemyslu patria medzi tých, ktorých sa to týka, a je teda možné, že za šesť rokov budeme môcť v reťazcoch nakupovať s o niečo čistejším svedomím. Zatiaľ je na každom z nás, aby začal pátrať radšej po lokálnych výrobkoch.
iDnes.cz