Kubánske cigary sú preslávené, no miestni fajčia z ekonomických dôvodov skôr lacnejšie cigarety. Snímka: Libor Budinský, pre iDNES.cz
Kubánsky socialistický experiment bratov Castrovcov trvá už 55 rokov. A aj keď mladší z bratov musel v poslednej dobe revidovať pôvodné predstavy a povoliť napríklad drobné podnikanie, ostrov je podivuhodným skanzenom, kde sa takmer zastavil čas.
Štátna kasa je prázdna a krajina navyše prišla o štedrého mecenáša Huga Cháveza, ktorý na Kubu posielal lacnú ropu výmenou za kubánskych učiteľov a doktorov. Drvivá väčšina Kubáncov je teda extrémne chudobná, priemerný plat je v prepočte nejakých 22 eur.
Na Kube však stále funguje prídelový systém potravín a hladom zatiaľ nikto neumiera. Navyše tu fičí veľmi rozvinutá šedá ekonomika a všetci spoločne okrádajú už tak či tak chudobný štát. Bieda ich skrátka naučila prežiť všetky krízy a prispôsobiť sa aj v tých najťažších podmienkach.
Avšak teraz sa Kubánci musia pripraviť na najrôznejšie zmeny. Napríklad prídely potravín budú znížené pre tých, ktorí začnú súkromne podnikať, takže namiesto desiatich vajíčok na osobu a mesiac dostanú len päť.
"Historická" doprava na Kube. Bez koní a kráv sa tu stále nezaobídu.
Krajiny bez áut
Medzi Kubáncami funguje obrovská rodinná súdržnosť a miestni sa navzájom maximálne podporujú. Za bývanie, zdravotníctvo a školstvo neplatia nič, drahšia je len doprava, a preto veľa Kubáncov radšej nikam nejazdí a necestuje. Zvlášť nie do zahraničia, hoci už môžu získať pas.
Po ostrove potom jazdia najmä na bicykli, bežne tu fungujú aj kravské či konské povozy. Auto naopak predstavuje absolútny luxus a štatistiky uvádzajú, že na Kube vlastnia auto iba 2 percentá obyvateľov. Z veľkej väčšiny ide ale o mnohokrát opravované americké autá zo 40. a 50. rokov minulého storočia, ktoré fungujú hlavne ako zberné taxi, alebo ruské lady či Moskviče zo 70. a 80. rokov.
Nedávno sa na ostrov začali dovážať nové autá, ale štát na ne uvalil obrovskú daň a tak vyjdú až na štvornásobok ceny, ktorá sa platí v Európe.
Všetci rovnako chudobní
„Kubánci sú zvyknutí na chudobu, ktorú súdružsky, povedané s trochou zveličenia, zdieľali všetci spoločne," vysvetľuje Martin Kolář, ktorý pracuje ako editor pre českú edíciu Lonely Planet a na Kubu pravidelne jazdí ako sprievodca.
„Nie sú ale pripravení na to, že niektorí z nich budú vďaka svojim floridským príbuzným alebo inému zdroju amerických dolárov čoskoro tvoriť podnikateľskú elitu. Väčšinová spoločnosť zvyknutá za päťdesiat päť rokov na relatívne rovnostársky systém má veľké obavy zo špekulatívneho skupovania nehnuteľností emigrantmi a budúceho rozvrstvenia spoločnosti,"dopĺňa Kolář.
Isté však je, že s povolením drobného podnikania sa budú zatiaľ minimálne rozdiely v životnej úrovni rýchlo zväčšovať.
Päťdesiat päť rokov bola drvivá väčšina Kubáncov rovnako chudobná. To sa teraz bude rýchlo meniť.
Režim melie z posledného
Kubánci boli po desaťročia povestní tým, že ani v časoch najväčšej núdze nenadávali na komunistický režim, ale skôr svorne nenávideli všetkých Američanov, pretože im médiá neustále opakovali, že za ich biedou stoja v prvom rade americké obchodné embargo.
Aj to sa však v posledných rokoch mení. „Pred piatimi rokmi som mal pocit, že horlivých zástancov režimu bolo výrazne viac. Pochopiteľne išlo predovšetkým o ľudí zo strednej alebo staršej generácie, ale obdivovatelia boli dokonca aj medzi mladými," vysvetľuje Martin Kolář.
„Pri poslednej ceste sa mi zdalo, že si všetci uvedomujú, že tento stav sa už musí zmeniť. Že zmeny sú nevyhnutné a že režim bratov Castrovcov melie z posledného."
Pravdu poznajú raperi
To potvrdzuje aj cestovateľ Jan Stach, ktorý Kubu navštívil pred niekoľkými mesiacmi. „Hlavne v Santiagu sme stretli veľa ľudí, ktorí otvorene na ulici nadávali na bratov Castrovcov, čo bolo predtým nemysliteľné. Ale väčšina ľudí sa stále bojí a nevie, čo si môže dovoliť," hovorí Stach.
Na ostrove vládne prísne informačné embargo, nezávislé periodiká tu neexistujú a väčšina webových stránok je blokovaná. Surfovanie po sieti je síce povolené, ale internet má doma len minimum ľudí a na pošte zaplatia Kubánci za hodinové pripojenie štvrtinu priemerného platu.
Zaujímavým zdrojom informácií hlavne medzi mladými je potom hudba, predovšetkým rap. Práve v týchto piesňach sa objavuje výrazná kritika režimu a najradikálnejší hudobníci mávajú zákazy vystupovať. Ich nahrávky sa potom šíria ilegálne.
Na Kube jazdia najrôznejšie druhy taxi, od starých amerických vozidiel až po konské povozy či cyklistické trojkolky.
Tancuje sa všade
Napokon, práve hudba a tanec patria k najväčším vášňam Kubáncov. Vo všetkých mestách i na dedinách nájdete tančiareň, kam miestni po zotmení vyrážajú. Kým popoludní často vidíte Kubáncov sedieť na priedomí domu v kreslách, večer sa oblečú a idú na námestie či na rínok, kde sa hrá a tancuje povestná kubánska salsa.
A samozrejme pri tejto zábave nechýba rum, ktorý je na Kube stále extrémne lacný a pije sa buď samotný, alebo v obľúbených drinkoch Cuba Libre alebo Mojito.
Hudba hrá na ostrove obrovskú úlohu. Počujete ju tu každý večer a tancuje sa vari na všetkých námestiach a predmestiach.
Keď padá dom
Kubáncov hneď tak niečo nevyvedie z miery, sú zvyknutí aj na to, že v Havane týždeň čo týždeň spadne starý palác. Väčšina domov je totiž v katastrofálnom stave a údajne sa tu zrúti až tridsať domov ročne. Predtým sa o podobných udalostiach nepísalo, ale dnes už noviny uvádzajú aj počty obetí. Miestni obyvatelia sa tiež musia orientovať v dvoch menách. Vedľa bežnej meny, za ktorú sa nedá veľa vecí kúpiť, tu funguje niečo ako naše predrevolučné bony, za ktoré zoženiete takmer všetko. Cenové rozdiely sú ale obrovské. Len pre porovnanie, za jednu kávu v bistre v bežnej mene zaplatíte v prepočte pár centov, zatiaľ čo za kávu v reštaurácii s tvrdou menou zaplatíte vyše eura.
idnes.cz