Krátka, dlhá, zahraničná, s rodinou, dobrodružná, poznávacia, ale hoci aj na „malte“. Dovolenka. Nie je veľa ľudí, ktorým by pri vyslovení tohto slova nezasvietili oči. Odkedy si však môžeme vyberať dni a týždne „na zotavenie“ a prečo ju neraz premrháme? To, že priveľa roboty má na človeka neblahý vplyv, sa vie v podstate od staroveku.
No kým sa cena otrockej práce pohybovala v zanedbateľných sumách a ľudské práva boli len v plienkach, nemohlo byť o regenerácii fyzických či duševných síl ani reči. Napriek tomu niečo podobné dovolenke, či možno skôr prázdninám, poznáme už v časoch starovekého Grécka a Ríma.
Antickí Gréci síce nepoznali cestovanie s primárnym cieľom oddychu, ale ich športové hry, festivaly či náboženské oslavy mali natoľko dobre zorganizované zázemie, že by sme ich smelo mohli prirovnať k dnešným dovolenkovým destináciám. Ak ste sa považovali za aspoň trochu kultúrneho človeka, aspoň občas ste cestovali a objavovali nové miesta.
Rimania zvolili iný prístup. Teda, najmä tí bohatí, prirodzene. Ak by sme grécke cesty mohli nazvať spoznávacími, tak bohatí patricijovia uprednostňovali čosi ako dnešné all inclusive dovolenky. Oddychovali spoločne v letoviskách ako napríklad
Zostáva vám 80% na dočítanie.