Najšťastnejšou krajinou sveta zostáva aj tento rok Fínsko. Vyplýva to z novej Svetovej správy o šťastí, ktorú pripravuje Oxfordská univerzita spolu s Gallupom a ďalšími partnermi. Fíni sú na čele rebríčka už deviaty rok po sebe.
Česko je na 20. mieste, oproti vlaňajšku si pohoršilo o dve priečky. Slovensko sa podľa agentúrnych údajov prepadlo zo 45. až na 54. pozíciu, takže rozdiel medzi oboma susednými krajinami sa ešte zväčšil.
V prvej desiatke sú popri Fínsku opäť silno zastúpené severské štáty. Za Fínskom nasledujú Island a Dánsko, do prvej päťky sa tento rok dostala aj Kostarika, ktorá ešte v roku 2023 figurovala na 23. mieste.
V top desať sú aj Švédsko, Nórsko, Holandsko, Izrael, Luxembursko a Švajčiarsko.
Česko sa drží vysoko, Slovensko ide opačným smerom
Pred Českom sa umiestnili napríklad Rakúsko, Slovinsko či Kosovo. Práve Oxford pri tohtoročnom vydaní upozorňuje, že krajiny strednej a východnej Európy sa dlhodobo približujú západnej Európe aj v ukazovateli spokojnosti so životom. Medzi príklady rastu zaradil Kosovo, Slovinsko aj Česko.
Zo širšieho pohľadu zaujme aj to, že mimo prvej desiatky zostávajú už druhý rok po sebe všetky anglicky hovoriace krajiny. Nový Zéland je 11., Austrália 15., Spojené štáty 23., Kanada 25. a Británia 29. miesto.
Na opačnom konci rebríčka zostáva Afganistan. Tesne pred ním sú Sierra Leone a Malawi, čo podľa autorov opäť potvrdzuje, že krajiny zasiahnuté konfliktmi alebo dlhodobou nestabilitou patria k najmenej spokojným na svete.
Rebríček nestojí len na peniazoch
Svetová správa o šťastí vychádza z odpovedí ľudí vo viac ako 140 krajinách, ktorí hodnotia svoj život na škále od nuly do desať.
Poradie sa počíta z trojročného priemeru. Samotný rebríček teda nestojí na „indexe šťastia“, ale na tom, ako ľudia sami opisujú kvalitu svojho života.
Autori potom skúmajú, čo rozdiely medzi krajinami pomáha vysvetliť. Medzi hlavné faktory patria hrubý domáci produkt na obyvateľa, zdravá dĺžka života, sociálna opora, pocit slobody pri rozhodovaní, štedrosť a vnímanie korupcie.
Pri Kostarike sa tento rok spomínajú najmä silné rodinné väzby a širšie sociálne kontakty.
Tohtoročná správa zároveň prináša aj širší odkaz mimo samotného rebríčka. Oxford upozorňuje, že v Severnej Amerike a západnej Európe sú mladí ľudia menej spokojní než pred 15 rokmi a jedným z faktorov môže byť aj intenzívne používanie sociálnych sietí.
Najmä pri dospievajúcich dievčatách sa podľa autorov ukazuje silnejšia súvislosť medzi nadmerným používaním sociálnych platforiem a nižšou životnou pohodou.
