Cez deň vystupoval vysoko do hôr, večer sa vracal do dolín. Niekedy zišiel s poslednými turistami, prespal v okolí plesa alebo mesta a na ďalší deň sa opäť vybral na chodníky.
Bez majiteľa, výbavy a istoty, že sa z ďalšieho výstupu vráti. Pes, ktorého pohyb začali na prelome júna a júla sledovať turisti aj záchranári zvierat, si napriek tomu vyberal trasy, na ktoré sa mnohí ľudia pripravujú celé týždne.
Dnes už má meno Bernard. Občianske združenie Cesta za domovom ho pomenovalo podľa patróna turistov, horolezcov a lyžiarov.
Meno sa k nemu hodí. Psí horolezec podľa našich prepočtov prešiel po tatranských trasách najmenej 140 kilometrov.
Z Kriváňa sa presunul až pod Gerlach
Prvá informácia o jeho pohybe na slovenskej strane Tatier prišla 30. júna. Bernard sa vtedy objavil na Kriváni, odkiaľ večer zišiel k Trom studničkám.
Nasledujúci deň sa presunul k Popradskému plesu. Odtiaľ vystúpil na Kôprovský štít, vrátil sa, prešiel na Štrbské pleso a na noc sa opäť ocitol pri Popradskom plese.
V ďalších dňoch ho turisti hlásili pri Chate pod Rysmi, v sedle Váha aj vyššie na trase smerujúcej na Rysy. Jedna z jeho kratších túr viedla k Žabiemu plesu v Mengusovskej doline.
Prekvapenie prišlo v siedmy deň. Pes sa z oblasti Popradského plesa presunul do Velickej doliny, kde ho zaznamenali pod Poľským hrebeňom aj pod Velickou próbou smerom na Gerlach.
Na noc zišiel do Nového Smokovca. Nasledujúci deň sa znovu objavil vo Velickej doline a neskôr pri Sliezskom dome, odkiaľ sa opäť vrátil do mesta.
Záchranári predpokladajú, že pred príchodom na slovenskú stranu sa už niekoľko týždňov pohyboval aj v poľských Tatrách. Jeho celková trasa preto mohla byť podstatne dlhšia.
Do nášho orientačného prepočtu sme zaradili iba známe presuny na slovenskej strane, pri ktorých sa dala vzdialenosť odhadnúť podľa turistických máp. Nezapočítali sme pohyb v okolí jednotlivých miest ani nezmapované kilometre v Poľsku.
Bernard pritom pravdepodobne nebol sám. Občianske združenie po Bernardovej záchrane zverejnilo staršiu fotografiu, na ktorej sa vedľa seba nachádzajú dva takmer identické psy. Podľa združenia prišli smerom od poľskej časti Tatier a pravdepodobne ide o súrodencov.
Turisti mu chceli pomôcť, odchyt však komplikovali
Bernard sa ľuďom nevyhýbal úplne. Niekedy sa k turistom priblížil a pohyboval sa v ich blízkosti, no pokusy o nasadenie obojka alebo pripnutie vodítka v ňom vyvolávali strach.
Viacerí ľudia sa ho napriek upozorneniam pokúsili chytiť na vlastnú päsť. Pes preto postupne strácal dôveru a pri ďalšom kontakte bol opatrnejší.
„K človeku niekedy príde blízko, ale už sa ho iní pokúšali chytiť a kvôli tomu sa stal plachejším,“ upozorňovalo počas odchytu občianske združenie Cesta za domovom.
Vodítko podľa záchranárov nepoznal. Pokus chytiť ho v strmom teréne mohol viesť k tomu, že by v panike utiekol, spadol alebo sa dostal do ešte nebezpečnejšej časti hôr.
Záchranári preto verejnosť opakovane žiadali, aby psa nechytala ani nekŕmila. Turisti mali iba čo najrýchlejšie oznámiť jeho polohu a podľa možnosti poslať fotografiu.
Kŕmenie bolo problémom najmä preto, že si Bernard postupne zvykal na odchytovú klietku. Ak dostal jedlo od turistov, nemal dôvod priblížiť sa k miestu, na ktorom ho odborníci potrebovali bezpečne odchytiť.
Na odchyte spolupracovali združenia Cesta za domovom a Patrola Chlpáči. Ich členovia psa monitorovali, chodili za ním do hôr a nocovali pri pripravenej klietke.
Uvažovalo sa aj o uspávacej strele, v členitom horskom teréne však podľa záchranárov predstavovala vysoké riziko. Ak by pes po zásahu ušiel alebo spadol na neprístupné miesto, pomoc by sa k nemu nemusela dostať včas.
Najbezpečnejšou možnosťou preto zostala klietka. Bernard do nej po niekoľkých dňoch prvýkrát vošiel, no záchranári stále potrebovali, aby si na ňu zvykol a prestal ju vnímať ako hrozbu.
Poslednú noc prespal vedľa klietky
V deviaty deň sa už prestal vzďaľovať do vyšších polôh. Turisti ho hlásili medzi Tatranskými Zrubmi a Novým Smokovcom.
V noci zostal priamo vedľa odchytovej klietky. Bol to jeden z prvých signálov, že dlhá záchranná akcia sa môže blížiť ku koncu.
Nasledujúci deň ho už nikto nevidel na turistických chodníkoch. Záchranári predpokladali, že zostal v okolí Nového Smokovca a Jakubkovej lúky.
Večer 10. júla, krátko pred pol desiatou, sa ho napokon podarilo bezpečne odchytiť. Po dňoch strávených na štítoch, v sedlách a dolinách putoval do opatery združenia.
Z bojazlivého horského tuláka sa podľa jeho záchrancov rýchlo stal prítulný pes, ktorý vyhľadáva blízkosť človeka. Dospáva po náročných túrach, regeneruje a čakajú ho veterinárne vyšetrenia.
„Potrebuje si len zvyknúť, že už nie je sám a niekomu na ňom skutočne záleží,“ uviedlo združenie.
Druhý príbeh zatiaľ nemá šťastný koniec
Bernard je už v bezpečí, no príbeh dvojice sa tým nekončí. Spomínaný podobný pes, pravdepodobne jeho súrodenec, sa podľa posledných informácií stále nachádza vo voľnej prírode na poľskej strane Tatier.
Naposledy ho mali vidieť v oblasti Doliny Kościeliska. Slovenské združenia tam nemôžu samostatne vykonať odchyt, preto sa snažia zmobilizovať poľské organizácie na ochranu zvierat.
K dispozícii majú aj posledné nahlásené súradnice jeho polohy. Zároveň upozorňujú, že neodborné pokusy o chytenie by mohli vyvolať rovnakú situáciu ako na slovenskej strane a ešte viac oslabiť dôveru psa v ľudí.
Aj v tomto prípade platí, že najlepšou pomocou nie je naháňanie, kŕmenie ani pokus o nasadenie obojka. Nálezca by mal psa odfotografovať, zaznamenať čo najpresnejšiu polohu a bezodkladne kontaktovať skúsených záchranárov.
