StoryEditor

Chronológia - Dejiny najmladšieho náboženstva

11.05.2007, 00:00

570
Podľa tradície sa narodil Mohamed, neskorší zakladateľ islamu, ako príslušník silného arabského kmeňa Kurajšovcov. O jeho mladosti sa toho veľa nevie, vyrastal v Mekke, ktorá v tom čase bola dôležitým obchodným a mocenským centrom Arábie. Vo veku dvadsať rokov nastúpil Mohamed do služby k bohatej vdove menom Chadídža, ako dvadsaťpäťročný sa s ňou oženil.

okolo 610
Štyridsaťročný Mohamed trávi veľa času osamote v jaskyniach neďaleko Mekky. Tu začína mať prvé vidiny. Podľa jeho vlastných slov sa mu zjavil archanjel Gabriel. Prikázal mu zvestovať ľuďom novú pravdu o jedinom univerzálnom Bohu, ktorému sa musia všetci podriadiť. Mohamed sa údajne najprv zľakol týchto zjavení a pokladal ich za halucinácie. Obával sa, že sa zbláznil. Až Chadídža a bratranec Waraq ho podľa presvedčili, že jeho vidiny nie sú prejavom duševnej choroby, ale že je skutočne poslom Božím.

okolo 612
Mohamed vystupuje so svojím posolstvom na verejnosti. Hlása o jedinom veľkom všemocnom Bohu, ktorému sa musia všetci bezpodmienečne podriadiť, inak ich po smrti čakajú nekonečné útrapy v pekelnom ohni. Takéto požiadavky sa s rastúcim Mohamedovým vplyvom čoskoro prestávajú páčiť vládnucej vrstve v Mekke, kde v tom čase panovala široká náboženská tolerancia.

619
Smrť Mohamedovho strýka Abú Táliba i manželky Chadídže. Mohamed tým stráca silnú podporu vo svojom kmeni, stupňujú sa konflikty s oponentmi i s mekkskými oligarchami.

622
Podľa moslimskej tradície sa mekkskí oligarchovia pokúsili Mohameda zavraždiť, toho však Alah včas varoval. Podarilo sa mu tak ujsť, spolu s nasledovníkmi sa presťahoval do neďalekého mesta Jathrib, neskôr premenovaného na Medinu. Od tejto udalosti, tzv. Hidžra, sa počíta islamský kalendár.
Medina leží na starej obchodnej ceste medzi Mekkou a Stredomorím. Moslimovia začali čoskoro prepadávať obchodné karavány putujúce do Mekky, sčasti aby si zabezpečili obživu z koristi a tiež, aby oslabili moc Kurajšovcov, vládcov Mekky.

624
Bitka pri Badre. Kurajšovci v snahe zastaviť prepadávanie karaván vyslali proti moslimom 850 bojovníkov. Moslimovia však v bitke proti početnej prevahe zvíťazili. Išlo o dôležité víťazstvo, Kurajšovci stratili punc neporaziteľnosti a moslimovia považovali výsledok bitky za božie znamenie. Spoločenstvo veriacich rastie na sile.
Po spore so židovskými kmeňmi v Medine Mohamed mení smer modlitieb moslimov. Kým dovtedy sa mali modliaci obracať smerom k Jeruzalemu, novým smerom sa stala svätyňa Kaaba v Mekke.

627
Nová výprava z Mekky, neúspešné obliehanie Mediny. Medinské židovské kmene Banú an-Nadír a Banú Qurajza vystupujú proti Mohamedovi. Po víťazstve moslimov sú členovia kmeňa Nadír zbavení majetku a vyhnaní z mesta. Mužov kmeňa Qurajza, celkovo približne 600 až 900 ľudí, moslimovia masovo popravujú, ich ženy a deti predávajú do otroctva.

629
Obyvatelia Mekky umožňujú moslimom vstup do mesta, aby tam mohli vykonať posvätnú púť. Tá sa stáva povinnosťou každého moslima. Mohamed disponuje armádou so silou približne 10 000 mužov a bez boja sa zmocňuje Mekky.

638
Moslimovia získavajú Jeruzalem, posvätné mesto Židov i kresťanov.

732
Bitka pri Poitiers. Vojská Karola Martela zastavujú moslimskú expanziu do srdca Európy.

menuLevel = 2, menuRoute = style/civilizacia, menuAlias = civilizacia, menuRouteLevel0 = style, homepage = false
18. apríl 2024 21:20