Sára Saudková: Baví ma byť ženou, práve preto, že sú na svete muži

Váš život by mohol byť dokonalým námetom na film. Z inžinierky ekonómie, pravej ruky a partnerky slávneho fotografa, sa stáva nemenej známa fotografka, ktorá pred niekoľkými rokmi rozvírila pokojnú českú hladinu odchodom k jeho synovi, s ktorým má deti. Netočí sa vám z toho všetkého hlava?
- Ale kdeže, nerobím nič mimoriadne, iba žijem tak, ako cítim, že robím to, čo chcem a že sa obklopujem ľuďmi, ktorých mám rada. Možno je to návod na šťastie, chce to však trochu odvahy. Priznávam však, že aj mňa by zaujímal človek s podobným osudom... (smiech)
Moderovali ste erotickú reláciu, podobne ako Demi Moore ste sa nechali vyfotografovať nahá s bruškom, nebojíte sa otvorene prezentovať kontroverznejšie názory. Rada provokujete?
- Vedome nikoho neprovokujem a názory mám hriešne konzervatívne, ale pretože sa nemám za čo hanbiť a mám čisté svedomie, môžem si dovoliť ten "luxus" hovoriť, čo si naozaj myslím.
Ale niektorým pánom "dvíhate žlč"...
- Tak potom je skvelé vedieť, že máte poslucháčov.
Myslíte si, že váš odlišný názor posúva veci dopredu alebo to súvisí skôr s tým, že neznášate stádovitosť a masovosť?
- Splývať s davom, ubíjať talent, riediť myšlienky, šetriť sa, je stratený čas. Je to absolútne nanič, pretože takáto opatrnosť vás môže nielen pohltiť, ale aj zožrať. Nie sme tu na to, aby sme boli ako naklonovaní - rovnaké šaty, miery, názory, reči, ciele. Zmyslom je vykresať zo seba a z každého okamihu, ktorý vám je daný, to najlepšie. Inak je váš pobyt na zemi zbytočný, zanedbateľný, prázdny.
Ale sama vidíte, že odlišnosť sa spája s problémami - na jednej výstave vás napríklad atakovali českí novinári. Alebo to bolo kvôli tomu, že im "fušujete" do remesla?
- Už len to, že znepokojujete pánov fotografov, je dobré. Rozhodne vás berú na vedomie, aj keď neradi. Prekážalo im kdečo - že nie som "umelec" ako oni, že som príliš vysoká, ryšavá, nezávislá, tvrdohlavá, nezaraditeľná. Že fotím akty, že som žena a pánbohvie čo ešte.
Dá sa vôbec preraziť v odbore, ktorý je skôr mužskou záležitosťou?
- Musíte si ísť za svojím cieľom. Mne s mojím prebytkom fantázie ani nič iné nezostávalo. Ale je to smiešny svet. Tu vôbec nejde o to "preraziť medzi mužmi", to predsa nie je žiadne meradlo krásy, kvality alebo úspechu. Radšej by som spravila pár fotiek, ktoré ma prežijú.
Fotili ste reklamnú kampaň Absolute vodky, ktorú pred vami robili najlepší fotografi sveta - Newton, Ben, Hirst. Myslíte si, že sa vám podarí aj takýmto spôsobom prekročiť tieň svojho učiteľa?
- Ale ja fotografujem z radosti a pre radosť, nie kvôli prekonaniu Jana Saudka. On je zjavný génius fotografie. A ja som, a zrejme budem navždy, ovplyvnená jeho vnímaním krásy. My nie sme konkurenti. Je to nekonečná symbióza. A Absolute vodka? Bola som poctená, že si ma Švédi vybrali sami. To, že som "nejaká Saudková" nebolo výhodou ani príťažou. Nie sú hlupáci, vyberajú si len to najlepšie.
Kedy ste Saudka vlastne objavili?
- Stretla som sa s ním počas štúdia a bola som absolútne uchvátená.
A posadnutá túžbou poznať ho. Vraj ste zazvonili pri dverách jeho bytu a pýtali ste sa na prácu...
- Ten chlapík ma nesmierne zaujímal, úplne sa líšil od ostatných. Fotografoval spôsobom, ktorý nebol s ničím porovnateľný. Pretože odhaľuje naše podvedomie, všetko, na čo my ľudia myslíme a zdráhame sa to priznať.
Aj preto fotíte - rovnako ako Jan Saudek - akty či iné intímne situácie ako dojčenie, tehotenstvo či súlož? Nerozmýšľali ste však o istých hraniciach medzi súkromným a verejným?
- Svojimi fotkami dokumentujem svoj život, sotva by som chcela fotiť situáciu, ako idem k voľbám, hľadám miesto na parkovanie alebo stojím pred finančným úradom... Moje fotografie sú zároveň príbehom každého z nás. Ľudia sa s niečím potrebujú stotožniť, a tie obrázky im ponúkajú pohľad do ich vlastnej, dobre zamaskovanej duše.
Jan Saudek sa pred niekoľkými rokmi rozhodol nevystavovať v Česku. Vy ste tento sľub porušili a pripravili mu k 70. výročiu jeho narodenia výstavu. Išlo o prekvapenie?
- Považujem za hriech neukázať v tejto krajine také nebesky krásne dielo. Jan je svetový fotograf, mali by sme sa ním chváliť. Veď posunul vývoj fotografie ako málokto. Pred rokmi sa zapovedal, že už v Česku nebude vystavovať. Tým veľmi sklamal svojich obdivovateľov a potešil nepriateľov. Preto rada poruším jeho sľub. Jan, samozrejme, o výstave vedel, ale netušil, ako bude vyzerať. Bol ohromený...
Výstava vraj bude príbehom jeho nevšedného života...
- Áno, volá sa The Best of Jan Saudek a najťažšie na tom všetkom bolo vybrať z obrovského množstva materiálu. Každá fotografia je príbehom lásky, túžby a smútku. Nadväzujú na seba ako koráliky na šnúrke. Rozhodne nečakajte nudné radenie obrázkov podľa rokov. Bude to strhujúci príbeh Janovho života a ľudí, ktorých stretol, miloval, stratil...
Svojho času ste sa vyjadrili, že zbožňujete rozdiely medzi mužmi a ženami: "Muž ako samec ide po koži, po tvaroch, po mäse. Žena ide po vôni, po dotyku, po spomienkach". V čom je ešte krása našej rozdielnosti?
- V tom, že sme každý iný, a že sa s tým nedá absolútne nič robiť. Že si nikdy neporozumieme. To spôsobuje, že sme k sebe tak priťahovaní. Zbožňujem veci, do ktorých človek nemôže zasiahnuť. A to sú práve pradávne vzťahy medzi mužom a ženou. A vôbec, mám rada a ctím si tajomstvá - práve preto, že ich ľudia nevedia odhaliť a ovplyvniť.
A je rozdelenie "úloh" medzi mužmi a ženami férové?
- Ale to je, ako keby ste sa psa opýtali, či ho nemrzí, že nemňaučí. Sú veci, ktoré muži (ženy) vedia lepšie, pretože sú na to stvorení (stvorené). A o ten zvyšok by sa mali vedieť spravodlivo podeliť - alebo si nájsť iného partnera.
Ale je tlak na ženy - dobre vyzerať, mať uprataný byt, sýteho manžela a byť úspešná v práci, stále veľký alebo emancipáciou žien zoslabol?
- Nesmiete si to všímať. Pokiaľ vás uspokojí upratovanie alebo varenie, prečo nie? Ale nerobte niečo len preto, že sa to od vás očakáva.
Dá sa obhájiť pozícia kultúrnej bytosti navzdory špinavému riadu a žehličke?
- Je to vec prístupu. Ja považujem za svoju povinnosť byť šťastná, potom sú šťastní aj ľudia okolo mňa. Robím to, čomu verím a obklopujem sa tými, ktorých mám rada. Všetko ostatné je zanedbateľné. Ak budete na konci cesty, nečakajte, že vás niekto pochváli za to, ako ste stále upratovali a žehlili. Nie je krajšie objať toho, koho máte rada, hrať sa s deťmi, byť posadnutá prácou, ktorá vás napĺňa?
V otázke nevery ste pomerne praktická. Dokážete ju tolerovať...
- Áno, pretože muži si nemôžu pomôcť, príroda im velí rozširovať rod a ženám je zasa dané ho udržiavať. So ženou však nevera obvykle "zamáva", pretože stráca hlavu, kým muž v novom vzťahu vidí skôr dobrodružstvo než niečo osudové.
Vo svojich esejach mužov nešetríte, no nikdy ste neskĺzli do roviny moróznej feministky. Ako je to možné?
- Pretože mužov zbožňujem a obdivujem a bolo by mi bez nich na svete smutno. To, že niekoho kritizujete, ešte neznamená, že ho nenávidíte. Baví ma byť ženou, práve preto, že sú na svete muži.
Tak k ženám. Myslíte si, že vám v kariére pomohla krása?
- Samozrejme. Radi sa pozeráme na pekné veci, čiže aj na pekných ľudí. Hovorím však o kráse, ktorá vyžaruje z človeka, nie o anorektických motovidlách, ktoré vám vnucujú médiá ako jedinú možnú podobu tzv. krásy...
V detstve ste vraj pochopili, že "život je neustály boj o udržanie si pozícií a že ženy sú potvory". Čo vás k tomu viedlo?
- Ženy sú samice, ktoré majú v génoch boj o najlepšie miesto v svorke, o najsilnejšieho samca, o čo najviac obživy pre potomstvo. A každá iná je pre nich konkurencia, ktorú treba zahnať. Na tom nie je nič zlé ani neprirodzené, len treba o tom vedieť.
Ako sa pozeráte na fakt, že sa ženy po štyridsiatke stávajú neviditeľnými?
- Ako ste na to prišli? Veľkou rýchlosťou sa blížim k tomuto veku a pripadám si najlepšie. Neverím tomu, starnutie nie je hriech. Štyridsiatka je len numero, nič viac. Ľudia by si vek nemali toľko pripúšťať - potom ani nebudú vnímaní ako starí.
Vaše kúzlo údajne spočíva v tom, že nie ste ideálna. Dokážeme sa vôbec niekedy vzdať boja za ideálnosť?
- Dokonalosť je nudná. Sama seba považujem za dokonalú súhru nedokonalostí a nerada by som na tom čokoľvek menila. Ľudia, a ženy osobitne, sa neprestanú nikdy hnať za tzv. ideálom krásy. Je to však nekonečný, márny i márnivý boj, počas ktorého vám môže utiecť veľa dôležitého a krásneho. Čas strávený listovaním módnych časopisov, vysedávaním u kaderníka a chodením po obchodoch považujem za stratu. Obohacuje iba tých, ktorí sa okolo tohto veľkého kšeftu s krásou motajú. Sú tam však veľké peniaze a ženy sú v tomto kolotoči zapletené ako do pavučiny. Desím sa doby, keď budeme všetci zrovnaní do mier 60-90-60. To bude nuda!