Pokles krvného tlaku signalizuje demenciu
U starších ľudí, ktorých krvný tlak náhle poklesol, sa pravdepodobne vyvinie Alzheimerova choroba alebo iná forma demencie. V odbornom časopise Stroke to tvrdia švédski vedci. Pacienti, ktorých systolický tlak -- vyššia z dvoch nameraných hodnôt -- poklesol za šesť alebo menej rokov o 15 a viac bodov, sú Alzheimerovou chorobou alebo inou demenciou ohrození trojnásobne, zistil tím štokholmského Karolinska Institutet. "Naše zistenia naznačujú, že slabý tok krvi v mozgu, ako dôsledok rozsiahleho poklesu krvného tlaku, môže podporovať proces demencie," uviedol vo vyhlásení Chengxuan Qiu, ktorý výskum viedol. Podľa vedcov je možné, že degenerácia buniek v častiach mozgu, ktorá kontroluje krvný tlak, môže spôsobiť jeho pokles. To by mohlo znamenať, že nízky krvný tlak je symptómom demencie, ktorý môže urýchliť už prebiehajúci proces. (TASR)
Cintorín dinosaurov
Nemeckí paleontológovia objavili v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko v regióne Sauerland unikátny cintorín dinosaurov a iných pravekých živočíchov. Pred miliónmi rokov bolo toto miesto blízko oceánu a pokrýval ho asi päť metrov hlboký rybník, ktorý sa stal pre zvieratá prirodzenou pascou, povedal v Hagene paleontológ Klaus-Peter Lanser. Fragmenty kostí a zubov dinosaurov majú asi 130 miliónov rokov. Vedci tu našli pozostatky najmenej ôsmich druhov živočíchov, niektoré sú pravdepodobne úplne neznáme. Medzi nálezmi sú pozostatky bylinožravých, mäsožravých i lietajúcich dinosaurov, krokodílov a suchozemských korytnačiek. V regióne vtedy prevládalo subtropické podnebie. Vo vyšších polohách rástli ihličnaté dreviny, v nižších močiarne cyprusy a paprade. Súčasná Európa vtedy ležala južnejšie a tvorili ju izolované ostrovy. (TASR)
So stresom sa vyrovnávame dlho
Je známe, že v strese sa ľudia často prejedajú. Zo štúdie vedcov z Pennsylvánskej štátnej univerzity však vyplýva, že máme tendenciu konzumovať veľmi sýte jedlo, aj keď stresujúce podmienky skončia. Informoval o tom odborný mesačník Journal of Applied Social Psychology. Vedci v pokuse vystavili osoby 25 minút veľmi hlasným podnetom -- ostrému zvoneniu telefónu či klepotu písacieho stroja. V následnej dvanásťminútovej pauze dostali účastníci možnosť odpočinúť si nad časopismi a pochúťkami, medzi ktorými bol syr, čokoláda, smažené zemiačiky i nízkotučná kukurica. V ďalšej časti pokusu dostali za úlohu nájsť východ z bludiska, ktoré nemalo žiaden východ. Miera stresu sa merala úrovňou krvného tlaku a srdečného tepu. Ženy s najvyššími hodnotami po skúške siahali po sýtych jedlách, muži jedli stále to isté. Vedci konzumáciu sýtych potravín vysvetľujú doznievajúcou psychickou záťažou. Veľa ľudí to vraj pozná z víkendov, keď sa u nich doznievajúca záťaž prejavuje konzumáciu alkoholu či ťažkých jedál. (ČTK)