Ako je možné, že sa zo vzdelaných ľudí zo Saudskej Arábie, z Egypta či Alžírska stanú bojovníci ochotní obetovať život? Jednoducho, zhodovali sa mnohé médiá po 11. septembri 2001 - ide o prejav zrážky civilizácií. Konfliktu, ktorý nie je motivovaný ekonomicky ani ideologicky, ako to bolo v čase studenej vojny, ale kultúrne. Vychádzali pri tom z článku a neskoršej knihy amerického politológa Samuela P. Huntingtona Zrážka civilizácií. Jeho ústrednou myšlienkou bolo, že konflikty sa v budúcnosti budú odohrávať pozdĺž hraníc jednotlivých "civilizácií". Ak aj po páde "ríše zla" významná časť ľudstva odmieta model liberálnej demokracie, bude to zrejme kvôli hlbokým hodnotovým rozdielom. Práca vyvolala búrlivú diskusiu a vlnu kritiky. Tá upozorňovala, že vytváranie nálady "Západ proti zvyšku sveta" je krok nesprávnym smerom. Kultúrne či náboženské rozdiely sú len jedným z faktorov, ktoré vedú ku konfliktu a navyše - vonkoncom k nemu viesť nemusia.
Právo vyjadriť názor
Keďže pohľad na rozdiely je spravidla zaujímavejší, zaoberáme sa viac nimi ako tým, čo máme s inými kultúrami spoločné. Vnímanie významu rodiny, morálnej autority, zmyslu života je v kresťanstve, judaizme, islame, ale aj hinduizme, budhizme či sikhizme, veľmi podobné, poznamenáva politológ Chandra Muzaffar z Malajzie. Rozdiely možno nájsť v iných oblastiach - napríklad v politickom režime. Médiá často upozorňujú, že väčšina moslimských krajín nemá systém liberálnej demokracie. Je to tak. "Demokracia je plodom západoeurópskej civilizácie. Na jej uplatnenie je okrem iného potrebný celospoločenský konsenzus a vyvinutý pocit občianstva. Štatút občana je naďalej výlučne spojený s európskym kapitalizmom... Pre perzštinu, urdčinu či arabčinu je to ešte stále neologizmus," konštatuje český orientalista Miloš Mendel v knihe Islamská výzva. Podobný názor majú aj moslimovia žijúci na Slovensku. "Až tu som sa naučil, čo znamená sloboda vo vzťahu občan a štát. Môžem slobodne vyjadriť svoj názor, čo je rozdiel oproti mojej vlasti, kde to neumožňuje politická situácia. Tento problém však nemá korene v náboženstve. To priamo vyzýva občanov, aby svoj názor prejavili," hovorí predstaviteľ jedného z islamských združení. Dodáva, že miera sekularizácie je v moslimskom svete menšia ako napríklad v Európe, pretože tam nedošlo ku konfliktu medzi cirkvou a štátom. "Niektoré prvky západných spoločností by sme však mali zohľadniť, napríklad cieľavedomosť, systematickosť či pracovitosť," upozorňuje jeho krajan.
Kto je kto
Riaditeľka Ústavu pre vzťahy štátu a cirkví Michaela Moravčíková hovorí, že na Slovensku žije približne dvetisíc moslimov, a to vrátane študentov, utečencov a migrantov. "Na základe relatívne nízkej návštevnosti mešity a rôznych náboženských podujatí sa zdá, že sú sekularizovaní. Na druhej strane si však nemôžeme nevšímať ich prejavy navonok, zamerané jednak na vyznávačov islamu, ale aj na širokú verejnosť. Táto činnosť sa týka exponentov islamských organizácií na Slovensku a je zameraná na modlitbovú prax, otázky viery, vysvetľovanie islamského práva, zverejňovanie tzv. fatiev a pod."
Mnohí z moslimov sem prišli pred rokom 1989 ako ľavicovo orientovaní študenti. Šlo o komunistov bez náboženského založenia, ktorí sa domov nevrátili preto, že by im tam hrozilo prenasledovanie. Inú skupinu tvoria vlažní veriaci, ktorí síce chodia na piatkové modlitby, počas ramadánu sa postia, no inak náboženstvo nepraktizujú. Treťou skupinou sú praktizujúci veriaci. "Chceme sa integrovať. Sme zástancami umierneného islamu, ktorý zastáva drvivá väčšina moslimov na svete. Nemáme v úmysle nikomu vnucovať naše hodnoty, chceme len dodržiavať vlastné zvyky," poznamenáva jeden zo slovenských moslimov. Dodáva, že pre neho a jeho spoluveriacich bolo veľmi zaujímavé vidieť tunajšiu mieru slobody, pretože pred príchodom na Slovensko poznali len diktatúru.
Na Slovensku sa však občas môžeme stretnúť s názorom, že aj slovenskí moslimovia predstavujú bezpečnostné riziko. Podľa Moravčíkovej je to však prípad každej náboženskej skupiny. Jeho potencia je v prípade veľkých monoteistických náboženstiev závislá predovšetkým od "uchopenia" vierouky náboženskými vodcami. "Samozrejme, že aj jednotlivcami, ale spoločenský význam táto skutočnosť nadobúda predovšetkým pri extrémoch. Teda pri extrémne altruistických veriacich, ktorí motivovaní vierou vykonajú veľa dobrého, alebo pri extrémne negatívne naladených veriacich, ktorí sú hostilní voči všetkým inovercom, resp. neveriacim."
Miera bezpečnostných rizík je podľa Moravčíkovej kolísavá v závislosti od viacerých faktorov. "Myslím, že v tzv. každodennom živote istú mieru nebezpečenstva môžu predstavovať skôr fanatickí konvertiti, neraz odhodlaní na vyhlásenia ,na vlastnú päsť´, akísi samozvaní hovorcovia svetového islamu, o ktorých v skutočnosti umma (islamská obec) nič nevie, resp. ich nepovažuje za svoju súčasť." Moravčíková tiež podotýka, že islamská scéna je na Slovensku fragmentovaná, preto ju nemožno hodnotiť vo všeobecnosti. Medzi jednotlivými skupinami sú veľké rozdiely.
Radikalizmus
Za radikálnych islamistov považujú umiernení moslimovia ľudí, ktorí veria, že svet je jednoznačný, sú nekompromisní a neveria na dialóg. "Správanie slobodného sveta, žiaľ, často pôsobí ako hnací motor pre radikálne skupiny. Fotografie mučenia z väzenia v Abú Ghraib, napadnutie krajiny bez mandátu OSN, to všetko sú skutočnosti, ktoré ich posilňujú," konštatuje moslim žijúci na Slovensku.
Ak sa dnes diskutuje o tom, že v moslimskom svete silnie netolerantná a násilná vetva, mali by sme pátrať po tom, odkiaľ tento radikalizmus pochádza. Denník Guardian uvádza, že radikálna interpretácia islamu sa začala šíriť zo Saudskej Arábie. Krajina od 70. rokov využívala zisky z predaja ropy na propagáciu tohto smeru na úkor tolerantnejších foriem islamu. Saudskoarabi teda významnou mierou prispeli k zrážke civilizácií - nie však medzi Východom a Západom, ale v rámci islamu samotného, uzatvára Guardian.
Po tom, čo sa v oblasti Arabského polostrova objavili ložiská ropy, získal saudskoarabský rod významné finančné prostriedky na podporu wahábizmu, hovorí politológ Jozef Klavec, autor publikácie Terorizmus ako politický fenomén. Wahábizmus je konzervatívnym výkladom sunny v protiklade k modernistickým snahám a proti "westernizácii" arabského sveta. "Ide o veľmi významný prúd, ktorý preniká aj na Kaukaz, do Čečenska a inde. Stúpencom wahábizmu je napríklad poľný veliteľ Basajev. Preniká aj na Balkán, medzi albánskych a kosovských moslimov. Saudská Arábia finančne podporovala aj boj UCK proti juhoslovanskej armáde," poznamenáva Klavec.
Saudská Arábia
Podľa správy OSN, vypracovanej pre bezpečnostnú radu, pochádzala najväčšia časť financií siete Al-Kajdá zo Saudskej Arábie. Šlo až o 500 miliónov USD. Autor správy, vyšetrovateľ Jean-Charles Brisard, pre internetové noviny World Tribune uviedol, že schopnosť kráľovskej rodiny v Saudskej Arábii kontrolovať použitie peňazí určených na náboženské účely je nanajvýš pochybná.
Pre islamistov nie je žiadny politický vodca z ktoréhokoľvek zo súčasných islamských štátov "skutočným" moslimom, konštatuje vo svojej knihe Fundamentalizmus v boji o svetový poriadok novinár Tarik Alí žijúci v Londýne. Tvrdé jadro wahábistov považuje spojenectvo Saudskej Arábie a Spojených štátov za známku degenerácie kráľovstva. Iné skupiny znechucuje, že sa Rijád nezasadzuje v dostatočnej miere za Palestínčanov. Mimoriadne provokujúco však pôsobí najmä rozmiestnenie amerických jednotiek na území krajiny, ktorá je pre moslimov svätou zemou. Práve toto rozmiestnenie bolo podľa Tarika Alího príčinou útokov na vojenské jednotky.