Pritom, pôvodne chcela robiť módu. Ako sa od šiat dostala k tapetám, prezradila v rozhovore pre magazín prečo nie?!
Ako ste sa ocitli v Holandsku?
Keď som mala štrnásť rokov, moja mamina dostala príležitosť pracovať na slovenskej ambasáde v Holandsku v meste Den Haag.
Presťahovali sme sa do Amsterdamu a okamžite som ja aj môj brat nastúpili na strednú školu. Odvtedy prešlo osemnásť rokov a stále v tejto krajine žijem.
Je Holandsko dobrá krajina pre život človeka, ktorý je umelecky zameraný?
Určite, Holandsko neuveriteľne podporuje kreativitu, umelci tu môžu získať množstvo štipendií a grantov. Je tu nespočetné množstvo galérií, múzeí, školy ponúkajú mladým ľuďom možnosť vystavovať svoje diela.
Myslím si, že Holandsko, Anglicko a Francúzsko sú tri najlepšie krajiny pre rozvoj mladých talentov v Európe.
U nás sa často umelecká tvorba považuje iba za koníček, zaujímavé hobby a stále sa odporúča vyštudovať nejakú „normálnu“ školu. Je to u vás podobné?
Veľmi. Aj po tom, čo som vyštudovala vysokú školu, som dostávala žiadosti o neplatenú spoluprácu. Veľmi ma hnevalo, že niekto chce odo mňa, aby som mu niečo vytvorila, a nechce za to normálne zaplatiť.
V iných odboroch by to bolo nemysliteľné. Umenie ľudia často považujú za koníček, no aj my umelci sa poctivo pripravujeme na prácu a trávime ňou dlhý čas.
Kedy ste si prvýkrát povedali, že vašou cestou bude umenie?
Už ako malá škôlkarka som neustále kreslila a na každej škole, ktorú som navštevovala, boli vystavené moje kresby – v Piešťanoch, v Amsterdame aj v Londýne.
Na strednej škole som túžila tvoriť módu a aj som tento odbor nakoniec vyštudovala.
Čo máte za sebou v módnom biznise?
Ešte počas školy som absolvovala stáž u známej dizajnérky Mary Katrantzou v Londýne. Práve u nej som sa dostala k digitálnej potlači na hodváby a iné mate...
Zostáva vám 85% na dočítanie.