Verejnosť vás veľmi dlho vnímala ako módneho návrhára, ale študovali ste záhradnú architektúru. Čo vás odtiahlo od kvetov k móde?
Na strednej škole som sa začal viac zaoberať floristikou a chodil som aj na súťaže. Práve tam sa mi zapáčila disciplína „kvetinové modely“, čoraz viac som ju rozvíjal a kvetinovými šatami som si budoval svoj vlastný rukopis. Keď som doštudoval, jeden bulvárny denník so mnou zverejnil rozhovor.
Náhodou, na dovolenke, si ho prečítala Lýdia Eckhardt. Medzitým som začal študovať na univerzite. Pamätám si, že som kráčal po rušnej ceste a zazvonil mi telefón. Volala mi Lýdia s tým, že už tri mesiace na mňa zháňa číslo a urgentne so mnou potrebuje hovoriť.
Takto sa začala naša spolupráca, oživoval som jej módne prehliadky kvetmi. Najskôr som ich pridával k Lýdiiným šatám, neskôr mi dovolila robiť vlastné modely, pribudol styling, až som predstavil ucelenú kolekciu. Robil som Bratislavské módne dni aj prehliadku v New Yorku.
To ste už boli iba módny návrhár?
Nie, pracoval som súčasne ako kontrolór kvality a školiteľ pre pražskú sieť kvetinárstiev. V roku 2008 zasiahla tento segment veľká finančná kríza a bol som veľmi znechutený z toho, ako sa vyformoval trh. Siete boli odkázané na rapídne šetrenie, prijímali lacnú pracovnú silu a strácala sa odbornosť.
Floristika u mňa išla do úzadia a bol som úplne vyhorený. Z týchto dôvodov som sa viac obul práve do módy. No floristika bola vždy mojou alma mater. Keď som tvoril šaty, čerpal som zdroje z prírodných materiálov, motívov a inšpirácií.
Vaša móda sa vždy, bez výnimky, prepájala s kvetmi?
Áno, buď s kvetmi alebo s prírodou. Smejem sa na tom, ako dnes fičí natur dizajn alebo prírodný životný štýl, keď niekde dáte hashtag nature, tak je to najviac trendy. Moji starí rodičia a rodičia ma vždy vychovávali k láske k prírode, a preto som v nej odjakživa hľadal útočisko a energiu.
A toto sa zrejme odzrkadľuje v každom mojom diele, základom mojej tvorby sú dva elementy – žena a kvet.
Prečo vás teda móda prestala baviť?
Vôbec ma neprestala baviť. Uvedomujem si, že môžem počúvať buď trh a dopyt, alebo seba. No ako starnem, prehodnocujem svoje priority asi ako každý, zaujíma ma to, v čom môžem byť lepší a ojedinelý a ako môžem priniesť pridanú hodnotu. Osobne som presvedčený, že mojou cestou je floristika.
Učím ju, vzdelávam ľudí a asi som v tomto odbore mienkotvorný. Preto som sa ešte viac zameral na odbornosť, floristika ma uchvátila ako atraktívny odbor, ktorý je však stále v plienkach. Uvedomil som si, že by bola škoda tomuto smeru nepomôcť. A myslím to globálne, nielen na Slovensku.
Zostáva vám 85% na dočítanie.