Módna dizajnérka Lenka Sršňová: Slovenskí návrhári sú príbehoví

Vraj máte rada všetky farby okrem hnedej. Prečo sa práve tá ocitla v nemilosti?

​No to je jedna z vecí, ktoré človek povie v rozhovore, keď to tak momentálne cíti, a potom sa to s ním už nesie (smiech). Je pravda, že s hnedou pracujem málo, ale nie je to farba, ktorú by som vyslovene neznášala.

Keď príde zákazníčka a povie, že hnedá je pre ňu srdcovka, samozrejme, nepoviem nie. Ale možno je to farba, ktorá má pre mňa najmenej energie, hoci je to paradoxne farba zeme.

Inak farby zbožňujem, je to o tom, ako človek ráno vstane a na čo sa cíti, či je v ten deň „červený“ alebo „žltý“. Farby pre mňa znamenajú energiu a vyjadrenie emocionálneho postoja.

S akou farbou sa najčastejšie budíte vy?

Je to veľmi subjektívne, niekedy, keď má človek zlú náladu, tak by sa najradšej celý zaodel do sivej. Ale možno paradoxne, keď mám zlú náladu ja, siaham po farebnejších a jasnejších odtieňoch a pestrých vzoroch, aby mi ju zlepšili.

No keby som to mala zadefinovať v jednom odeve, tak pre mňa je top práve kolekcia Colorcode, v ktorej vzoroch sú všetky farby v harmónii, dokonca aj spomínaná hnedá.

Kde sa u vás vzala tá fascinácia farbami, mali ste ju odmalička?

Neviem, či odmalička, ale minimálne od vysokej školy, kde som sa už naplno venovala odevnému dizajnu. K farbám inklinujem podvedome, je to niečo, čo mi vtedy a možno aj dnes v mojom okolí chýba, hlavne v odeve.

My výtvarníci máme veľmi špecifickú vnútornú víziu sveta a postupne sa snažíme zhmotniť ju v našich dielach a dokresliť tak svet okolo nás. A mne prekážala práve absencia farieb, zdalo sa mi, že toto je cesta, ktorou by som rada šla a ktorú pred desiatimi, jedenástimi rokmi v odevnom dizajne na Slovensku dizajnéri neriešili.

Takže som uspokojila hneď dve potreby, dieru na trhu a tiež moju túžbu tvoriť svet tak, ako ho chcem vidieť ja – farebnejší, veselší, pestrejší.

Cítite sa v tomto ohľade na Slovenku ako priekopníčka?

Tak by som sa nenazvala, lebo vo svete už podobná tendencia existovala dávno predo mnou. Teším sa však, že v mojej generácii dizajnérov som to bola práve ja, kto zaexperimentoval, rozmaľoval mólo a hravá a farebná móda si našla svoju cieľovku aj na Slovensku.

Každá krajina má svojich farebných, čiernych, ready to wear aj haute couture dizajnérov. Rôznorodosť je potrebná, pretože každý máme iné potreby a túžby.

No nakoniec je to predovšetkým o ľuďoch – zákazníkoch. Keď začnú vašu módu vnímať a nosiť, identifikovať sa cez ňu, je to znak, že ste na správnej ceste.

Koľkým absolventom odevného dizajnu sa podarí vytvoriť si vlastný salón či štúdio?

Povedala by som, že je to malé percento. Niekedy je ročník silnejší, vyjdú z neho aj traja silní dizajnéri, ktorí sa vedia posunúť až k vlastnej značke, a niektoré ročníky sú slabšie.

Móda je však bohatá. Každý kto chce si nájde uplatnenie. Niekto sa nájde v pedagogickom smere, chce robiť edukačné veci alebo pracovať s deťmi, iný je zas dobrý stylista, niekoho ťahá divadlo, film a televízia či reklama alebo práca v tíme vo väčšej značke.

Je to individuálne. Móda nie je len o tom byť návrhár a mať vlastnú značku. Robiť dizajn tak, ako ho robím napríklad aj ja, mať vlastný ateliér, nie je ľahké. Práci a svojim snom musíte venovať dvesto percent svojho času, od začiatku tvrdo makať a kým sa to celé ...