Počasie už zase konečne pripomína zimu, a tak si malí i veľkí užívajú snehové radovánky. Pamätáte sa, v čom sme sa pred rokmi lyžovali, sánkovali, bobovali a stavali snehuliakov?
„Zima, zima, zima všude je veliká, všude sníh, všecko led na tři zámky zamyká. Domy jsou jako dort, všude bílé cukroví, Severák tasil kord k útoku se hotoví,“ spievala Hana Zagorová v roku 1976 svoj hit.
Klip k tejto pesničke sa nakrúcal na horách počas naozaj tuhej zimy. Dôkazom je speváčkin kožúšok a pletená čiapka, z ktorej Hane Zagorovej nevykukuje ani jeden prameň vlasov.
Oblečená síce nebola tak, ako by sa na horský pobyt patrilo, ale na vtedajšiu dobu mala na sebe celkom pekný model.
Upleť si sám
Kto si spomenie na túto dobu, vie, že rovnako ako v iných obdobiach roka, ani v zime nebolo v obchodoch na výber nič extra. Kabáty, bundy a svetre sa dedili a toho, kto nemal starších súrodencov, väčšinou obliekali šikovné babičky.
Ihlice na pletenie patrili za socializmu k bežnému vybaveniu väčšiny domácností. Niekedy sa nedala zohnať ani vlna, a tak sa staré svetre párali a plietli sa nové, modernejšie kúsky.
V galérii nahliadnite do odevného a zimného repertoáru našich čias minulých:
A kto by si nepamätal módny hit, ktorým boli svetre s nórskym vzorom? Vzory na pletenie sa zháňali, kde sa dalo, a nedostatkové časopisy si ženy požičiavali ako drahocenný poklad.
A nielen svetre, plietli sa aj čiapky, teplé palčiaky alebo ponožky, ktoré väčšinou hrozne "pichali". „Spomínam si, že keď som išla do prvej triedy v roku 1983, babička mi uplietla čiapku, ktorá mala vzadu taký stočený vrkôčik. Vtedy mi všetky deti v triede tú čiapku závideli. Bol to hit,“ hovorí pani Eva K.
Mokré otepľovačky
O termobielizni alebo moderných nepremokavých materiáloch mohli vtedy všetci len snívať. Čo by za ne vtedajšie mamičky dali! Deťom sa väčšinou snažili dávať to najlepšie, a tak sa chodilo sánkovať a bobovať v otepľovačkách s trakmi, ktoré dostávali zabrať aj pri korčuľovaní, a tak sa neustále zašívali a látali.
Materiál vydržal trochu viac ako obyčajný "šušťiak", oblečenie bolo vyteplené, ale aj tak sa deti domov vracali premočené až na pančucháče.
Snehule
Samostatnou kapitolou boli zimné topánky. V osemdesiatych rokoch sa predsa len výber trochu rozšíril, ale aj tak všetci nosili v podstate rovnakú obuv, ktorá sa v školskej šatni často tak premiešala, že nebolo možné rozoznať vlastné snehule od cudzích.
Na výslní sa vtedy hriali „gerlachy“, a to predovšetkým v sedemdesiatych rokoch, neskôr ich vystriedali neforemné „marťanky“ alebo ešte neskôr veľmi obľúbené „finky“.