Nadbytok alternatív, nadbytok informácií. Navyše často protichodných. To je stav, v ktorom človek 21. storočia chtiac-nechtiac žije. Umením je vyhnúť sa dvom extrémom: 1. venovať im príliš veľa pozornosti; 2. nevenovať im pozornosť žiadnu.
V psychológii platí osvedčená metóda: pri mentálnej zahltenosti sa treba sústrediť na telo. Čo mu robí dobre a čo nie. V konečnom dôsledku je toto najlepšia rada aj zoči-voči všetkým drogériovým a kozmetickým prípravkom. A keď sme si na úvod povedali to podstatné, môžeme prejsť k nadstavbe.
Patová situácia
Nikdy som podobne agresívnu reakciu nezažila. Vygúglila som si ešte raz výrobcu, prečítala si recenzie na jeho produkty. Všade samá chvála – od laikov i osobností z fachu. Na druhý deň som si olej aplikovala ešte raz. A definitívne sa zmierila s tým, že som zrejme precitlivená na niečo „také nevinné“, ako je jazmín.
Nešlo o posledné sklamanie: postupne som si overila, že takmer všetky typy pleťových olejov nerobia mojej pokožke najlepšie (presne opačne ako mojej mame) – nech sú akokoľvek bio a nech mi akokoľvek omamne voňajú.
Najlepšie sa mi osvedčili čisto syntetické krémy bez parfumu. Spočiatku som sa s tým ako aromamaniačka vyrovnávala ťažko, došlo však k nečakanému posunu: medzičasom mi začali voňať aj tie. (Ako čerstvý, ničím neochutený jogurt.)
Keď sa človek snaží zorientovať v rozmanitej ponuke kozmetiky, čoskoro narazí na zdroje, spochybňujúce množstvo z ich bežných (a schválených) zložiek. Niektoré vraj môžu znižovať plodnosť, zasahovať do endokrinného systému, iné zas majú karcinogénny efekt.
Preveriť si zložky jediného krému dá celkom zabrať. A výsledný dojem? Človek má skutočne chuť natrieť si na tvár akurát tak bambucké maslo či arganový olej. V prípade, ako som ja – a mnohí ďalší – však nastáva problém. Z dôvodov, ktoré som uviedla vyššie. Čo teda robiť?
Zostáva vám 71% na dočítanie.