Máločo je takým symbolom Vianoc ako predmety, ktoré sa pri ich oslavách používajú pomerne krátko. Je to paradox, ale tých je, napokon, s týmito najväčšími sviatkami takzvaného západného sveta spojených viacero. Zoberme si taký vianočný stromček.
Jedna z legiend hovorí, že svätý Bonifác vyťal posvätný dub boha Tóra pred očami náčelníkov germánskych kmeňov. Keďže sa mu pri tom nič nestalo, presvedčil ich, aby sa dali pokrstiť a prijali kresťanstvo. V dutine toho obrovského duba bola vraj skrytá jedlička.
Skutočnosť je o niečo prozaickejšia a v skratke len pripomeňme, že tradícia zdobiť si zelenými halúzkami ihličnanov obydlia v období zimného slnovratu je o poznanie staršia ako ten náš „starý“ dobrý stromček. Tak ako ho poznáme dnes, sa objavuje až koncom 16. storočia v Nemecku.
Prvú výzdobu vraj mal na svedomí reformátor Martin Luther, ktorý si raz vzal z prechádzky po lese malý ihličnan a doma pre radosť seba a svojej rodiny ozdobil. Správne predpokladáte, že ide tiež o legendu. Ozdobené vianočné stromčeky sa na našom území udomácňujú až koncom 19. storočia.
Aj to väčšinou viseli zavesené na hrade podopierajúcej strechu. Výzdoba bola spočiatku v štýle „čo dom dal“. Sušené ovocie, jabĺčka či orechy mali symbolický a magický význam, ktorý mal zabezpečiť hojnosť, zdravie či súdržnosť.
Ošiaľ pre obrázok
Práve pôvodné ozdoby inšpirovali aj tie, ktorými sa dnes radi na vianočných stromoch popýšime. Nech zodvihne ruku, kto v rámci výbavy nemá aspoň jednu guľu? Či inú sklenenú krehkú krásku, ktorá sa tak vďačne rozpadne na hromadu žiarivých kúskov pri neopatrnom zaobchádzaní.
Za príbehom o prvej vianočnej guli musíme vycestovať opäť do Nemecka, konkrétne do mestečka Lauscha na juhu Durínska. Kombinácia polohy na brehu rieky Steinach a nálezísk piesku ho predurčilo na rozvoj sklárstva. Nuž a jeden z tamojších sklárov vraj jeden rok nemal dosť peňazí
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 65% na dočítanie.
Zostáva vám 65% na dočítanie.