Juraj Fehervari, CEO Be Lenka: Od začiatku som vedel, že chceme byť lídrom

Kedy ste prvýkrát v živote počuli slovo barefoot?

Asi pred siedmimi rokmi to spomenul môj starší syn, keď sme riešili jeho prvú obuv. Ale keď sa nad tým hlbšie zamyslím, tak ešte asi dva roky predtým som si v Austrálii kúpil barefoot topánky, i keď vtedy som vlastne nevedel, čo to je, a bolo mi to aj dosť jedno, hlavne že boli pohodlné (smiech).

Takže keď ste začínali v Be Lenke, už ste tušili, do čoho idete?

Be Lenka ja na trhu päť a pol roka, z toho zhruba štyri a pol roka robíme aj barefoot.

Pýtam sa i preto, lebo predpokladám, že ste ako malý nesnívali o tom, že budete predávať topánky.

Nie, to vôbec (úsmev). Musím sa priznať, že prvýkrát ma do toho chcela zatiahnuť moja manželka. Predtým sme totiž mali e-shop s produktmi na nosenie detí a ona chcela zaradiť aj detské barefoot topánky. Lenže ja som mal vtedy toho toľko, ešte sme aj dom stavali, že som povedal, že určite nie. No a približne o dva roky som dostal rovnakú ponuku, ktorú som už následne prijal.

Čo na to vaša žena?

Stále mi hovorí: čítam tie rozhovory s tebou a počúvam podcasty a ešte som nepočula svoje meno, pritom som skoro všetko vymyslela ja (smiech).

Tak verím, že jej aspoň nejaké tantiémy posuniete.

Samozrejme, veď ona je taká sivá eminencia toho celého (úsmev).

Poďme sa teraz s plnou vážnosťou pozrieť na vaše podnikateľské začiatky.

Podnikám od osemnástich rokov, takže vlastne celý život robím nejaké projekty okolo predaja a marketingu. Keď som sa vrátil zo zahraničia, nechcel som sa už venovať len biznisu pre peniaze. Ale niečomu, čo by mi dávalo zmysel a chcel by som to robiť aj v prípade, že mi za to nikto neplatí. Vtedy som sa prvýkrát dostal k ergonomickým nosičom pre deti a vzápätí k barefoot topánkam. Tam som zažil ten wow efekt. Sám som ich skúšal a najskôr som nechápal, prečo ich nenosí každý a nie sú v každom druhom obchode. No a potom na jednej pracovnej ceste sme sa dohodli, že skúsime zaradiť do ponuky aj barefoot. Dnes hodnotím ako najpozitívnejšiu vec to, že nikto z nás nebol na počiatku obuvník. Paradoxne to bola naša najväčšia devíza, že nikto z nás tomu nerozumel, nemali sme v hlave žiadne limity, ktoré na trhu sú.