Zverejnením finálového výberu Brick Award 2026 vznikol prehľad päťdesiatich najinšpiratívnejších tehlových stavieb sveta – projektov, ktoré dokazujú, že aj tradičný materiál môže byť nanajvýš súčasný. Medzinárodná architektonická cena, ktorú každé dva roky udeľuje spoločnosť Wienerberger, oslavuje inováciu, remeselnú kvalitu a udržateľný dizajn. Súťaž predstavuje platformu, kde sa stretávajú nové prístupy k forme, funkcii aj ku kultúrnemu kontextu.
V galérii si pozrite fotografie srchitektonických počinov, finalistov Brick Award 2026:
Do aktuálneho ročníka sa prihlásilo 849 diel z 21 krajín, z ktorých odborná porota vybrala päťdesiat finalistov v kategóriách od rodinných domov po verejné priestory. Tehla sa v nich ukazuje ako univerzálny nástroj prepojenia architektúry s krajinou, históriou aj človekom.
V Iráne zaujala hrobka Shafagh – obrátená kupola s kaligrafiou, ktorá premieňa cintorín na otvorené miesto pamäti. V bangladéšskej Dháke vytvára Aga Khan Academy harmonické prepojenie medzi hrou, vzdelaním a zeleným exteriérom, zatiaľ čo v indickom Chennai sa továrenská administratíva Metallic Bellows vracia k remeselným technikám a lokálnej hline, aby znížila uhlíkovú stopu.
Z Európy zarezonovala Ceramic House v Amsterdame od štúdia Studio RAP, ktorá prepája tradíciu s technológiou – jej 3D tlačená keramická fasáda vytvára digitálne prepisy remeselného muriva. V Lipsku zasa elektráreň Leipzig Cogeneration Plant využíva glazované hlinené panely ako poetický kontrapunkt technickému prostrediu. Britský projekt Park Hill v Sheffielde kombinuje pôvodný betón s jemným tehlovým murivom a dokazuje, že obnova môže byť rovnako vizuálne presvedčivá ako novostavba.
Na opačnej strane sveta stojí Múzeum holokaustu v Melbourne, ktorého fasáda z 25-tisíc hlinených a sklenených tehál prepája svetlo s pamäťou a tichom. V Brazílii zasa White Bricks House experimentuje s rozstupmi muriva a vytvára intímne filtre medzi súkromím a verejnosťou.
Brick Award tak nie je len prehliadkou estetiky, ale aj dialógom o udržateľnosti, identite a ľudskom odtlačku v architektúre. Ukazuje, že tehla – materiál, z ktorého sa stavajú mestá už tisíce rokov – má aj v digitálnej dobe stále čo povedať.