Čo sa však deje s naším telom, keď pijeme príliš veľa vody? Nič netreba preháňať a ak náš pitný režim tvoria minerálne vody, platí to dvojnásobne.
„Voda predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Približne 40 percent tohto obsahu sa nachádza vo vnútri buniek, zvyšok v mimobunkovom priestore. Najviac vody obsahuje krv a miazga. Najvyšší obsah vody je v mozgu, čo je až 90 percent, najnižší v zuboch, kostiach a tukovom tkanive,“ vysvetľuje odborník na výživu Pavel Blažíček. Obézni, ale aj starí ľudia majú tendenciu mať menší obsah vody v tele.
„Zdravý dospelý človek za deň bežne príjme pitím tekutín a potravou približne dva litre vody, ktorá sa vstrebáva v črevách. K tomuto množstvu treba ešte prirátať približne 0,4 litra tzv. metabolickej vody, ktorá vzniká v organizme ako produkt biologického spaľovania sacharidov, tukov a bielkovín,“ dodáva Blažíček. Je dokázané, že potrebné denné množstvo vody závisí od váhy človeka, od prostredia v akom pracuje, od športovej aktivity či od veku.
Existuje však aj nezdravý pitný režim. Nadmernou konzumáciou vody, tzv. intoxikáciou, si môžeme veľmi ublížiť. Veľkému množstvu vodu v tele nebudú stíhať obličky, ale ani bunky, ktoré budú doslova expandovať. Najmä tie v mozgu. Známy je príklad, keď britská bežkyňa Kate Morio skolabovala po absolvovaní maratónu a dostala edém mozgu. Vypila toľko vody, že jej organizmus to nevydržal.
Minerálne vody sú dôležité
V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme si však treba uvedomiť, že tento neustály proces je spojený aj s príjmom a stratou minerálnych látok. Dôležitý je výber správnej minerálnej vody. „Po intenzívnom potení, po športovom výkone, napríklad po celodennej turistike môžeme piť aj minerálnu vodu s vyšším obsahom sodíka, inak sa odporúča voda s nízkym obsahom sodíka.“
V letných mesiacoch sú u ľudí pracujúcich v horúcom prostredí aj u športovcov vyššie straty minerálov a denný príjem minerálnych vôd by mal byť teda vyšší.
Minerálne a pramenité vody sa líšia svojim zložením. Vždy je vhodné prečítať si etiketu na obale, kde je uvedený obsah minerálnych látok vo vode.
„Denne potrebujeme napríklad 1000 až 1200 miligramov vápnika. Ak by sme vypili 1 liter minerálky, ktorá obsahuje 400 miligramov vápnika, získali by sme zhruba 200 až 300 miligramov vápnika, a to je ešte málo. Zvyšok musíme ešte získať z mlieka, tvarohu, zeleniny, orechov, ovocia a pod,“ vysvetľuje odborník.
Predávkovanie nehrozí
Predávkovania minerálmi z minerálok sa vôbec nemusíme obávať, dôležité je ich však striedať. Opatrnosť pri výbere a dávkovaní minerálnych vôd je potrebné zachovať u detí či u dospelých s ochoreniami obličiek a srdca.
Pri magnéziu sa potrebná denná dávka pohybuje okolo 300 až 400 miligramov. Prijaté magnézium však ešte neznamená aj vstrebaný. Práve preto je nevyhnutný vápnik, ktorý pomáha vstrebávať magnézium, a to ideálne v optimálnom pomere 1:3. Najefektívnejším spôsobom ako oba minerály telu dodať, je teda pitie vody. Z nej sa vstrebe až takmer 60 percent magnézia, pričom zo stravy a výživových doplnkov len 30 až 40 percent. Tieto dva minerály by nemali fungovať jeden bez druhého, a v tom ideálnom pomere ich ponúka napríklad slovenská magnéziová voda Gemerka, ktorá tak presne dopĺňa dennú dávku týchto dvoch minerálov.
Magnézium je účinnou prevenciou proti stresu, nervozite alebo úzkosti, navodzuje rovnováhu v organizme. Tiež pomáha pri únave, poruchách spánku, svalových kŕčoch či riedkych kostiach.