Supermarkety nahrádzajú igelitové tašky a prestávajú predávať jednorazové tégliky či príbory. Kaviarne sa zas zbavujú plastových slamiek. Práve jednorazové plasty totiž oceány zahlcujú najviac.
Úplne nahradiť plasty pri balení potravín? Nemožné
Obalom budúcnosti sa môžu stať ekologické obaly, ktoré šetria prírodu. Lenže zástupcovia firiem z plastového priemyslu, ktorých oslovila redakcia iDNES.cz, upozorňujú, že klasické plasty sa úplne nahradiť nedajú.
"Zatiaľ som nenarazil na biologický obal, teda obal vyrobený z papiera, buničiny alebo cukrovej trstiny, ktorý by dokázal uchovať potraviny naložené v oleji alebo živočíšnych tukoch. Obal sa rýchlo premastí, takže vzhľadovo je odpudivý a riedky olej začne presakovať, takže znehodnotí zvyšok nákupu."
"Čo je však najdôležitejšie, takto znečistený obal sa nesmie ocitnúť v kompostéri, takže jeho púť končí v zmiešanom odpade," hovorí Jakub Kouřil zo spoločnosti Balmeto, ktorá sa zaoberá distribúciou plastových obalov.
Riešením by mohol byť obal z bioplastov, ktorý je od toho klasického na prvý pohľad nerozoznateľný. Krabička sa navyše nepremastí.
"Pred uložením do kompostéru ju však treba dokonale vymyť. Ale pretože krabička vyzerá ako plastová, skončí v lepšom prípade medzi triedenými plastmi alebo v komunálnom odpade. Oboje je zle," vysvetľuje Kouřil.
Bioplasty šetria prírodu, ale nešetria peňaženky
Bioplast sa vyrába z kukuričného škrobu alebo cukrovej trstiny. Je teda stopercentne prírodný a dá sa znovu využiť ako živina pôdy. K prírode je však šetrnejší, než k obsahu peňaženky.
"V porovnaní s klasickým plastom je približne štyrikrát drahší," podotýka František Kessner, zakladateľ spoločnosti Bioplaneta. Výroba ekologickejších a kompostovateľných obalov je náročnejšia na technológie aj suroviny.
Tento fakt sa pochopiteľne odráža aj na ich cenách. "Výrobcovia potravín reagujú zvýšením cien svojich produktov. Málokedy majú priestor na pokrytie rozdielov cien zo svojej marže, takže ak má byť cena pre koncového spotrebiteľa zachovaná, zvyčajne sa to rieši znížením hmotnosti alebo objemu baleného produktu," vysvetľuje Kouřil.
Ďalšou možnosťou, ako plasty obmedziť, je nakupovať ich bez obalu. Lenže práve ten udržuje tovar dlhšie čerstvý, a tým súčasne zamedzujú jeho plytvaniu. Typickým príkladom balených potravín sú napríklad uhorky hadovky.
"Udáva sa, že hmotnosť fólie použitej na uhorku predstavuje asi dva gramy a toto množstvo obalu ju dokáže uchovať približne o desať dní dlhšie čerstvú než pri transporte bez obalu," približuje Jaroslav Novotný zo spoločnosti Jaric.
Nevyhnutné je podľa neho myslieť hlavne na to, akým spôsobom bude obal likvidovaný. Znížená produkcia jednorazových plastových obalov by mohla mať negatívny vplyv na ľudí, ktorí v tomto odvetví pracujú.
Tých bolo v Európe v roku 2016 viac ako 1,5 milióna, informuje štúdia Plastics Europe. Podľa nej činil obrat európskeho plastového priemyslu v rovnakom roku 350 miliárd eur.
"Nemožno prešľapovať na mieste a čakať, ako to všetko dopadne. Takýto postoj by mal s postupne prichádzajúcimi zákazmi a nariadeniami pre výrobcov fatálne následky. Z tohto dôvodu sa vo výrobných spoločnostiach testujú nové materiály a technológie, ale to si vyžaduje nemalé investície. Jedine tak sa dá získať náskok pred ostatnými," hovorí Kouřil.
Nezaháľajú ani distribútori a nadväzujú nové obchodné vzťahy s výrobcami, ktorí ekologické obaly už zahrnuli do svojho výrobného portfólia. "Potraviny sa u nás balia na európskej úrovni, neostáva nám než dúfať, že rovnakú kvalitu dosiahne aj ich obsahová stránka. Pretože chemickému kokteilu nepožívateľnej hmoty nepomôže ani najkrajšia kompostovateľná krabička," dodáva Kouřil.
Produkcia plastov v číslach
V roku 2015 vyprodukovali výrobné spoločnosti 322 miliónov ton plastu, z toho 58 miliónov ton bolo vyrobených v Európe. O rok neskôr svetová výroba vzrástla o ďalších 13 miliónov ton, európska o dva milióny.
Najväčším producentom bola v roku 2016 Čína, ktorá stála za 50 percentami svetovej produkcie. Nasledovaná bola Európou, ktorej podiel predstavoval 19 percent a Severnou Amerikou s 18 percentami.