Neviem si bez neho predstaviť palacinky, pečené buchty alebo dobrú sacher tortu. Džem a jemu podobné produkty sprevádzajú ľudstvo od antiky, respektíve možno ešte od skorších čias. Skrátka a dobre odvtedy, čo si ľudia uvedomili, že nadbytok potravy sa dá zakonzervovať.
A že rovnako dobrým činidlom, ktoré im v tomto úsilí poslúži, je popri soli aj cukor. No dobre, poviete si, ale kde vzali praľudia cukor? Samozrejme, nemali ho (ak nerátame Papuu Novú Guineu, kde domestifikovali cukrovú trstinu už pred vyše desaťtisíc rokmi).
Praveké maľby však dokazujú, že všade, kde sa to dalo, vyberali med divokým včelám. Zistili, že keď doň ponoria orechy alebo kúsky ovocia, nepokazia sa a vydržia oveľa dlhšie. A v chutnejšom stave ako sušené. Dnes už vieme, že je to vďaka osmóze a hygroskopickým vlastnostiam medu, ktorý dokáže vytlačiť a v podstate nahradiť vodu v ovocných bunkách. A kde nie je voda, tam sa nemnožia baktérie spôsobujúce pokazenie.
„Lektvary“ a marmelády
Starovekí Gréci (ale nielen oni) neskôr vypozorovali, že keď povaria kúsky duly s medom, zmes nadobudne rôsolovitú konzistenciu, ktorá sa nielen dobre skladuje, ale aj konzumuje. Dialo sa to...
Pridajte sa k tým, ktorí vedia viac.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.