Fish and chips: Národný poklad bol kedysi jedlom chudobých, za ktoré Briti vďačia imigrantom

Neexistuje nič, čo by bolo viac britské, než fish and chips, zhŕňa portál sprevádzajúci dejinami a pamiatkami Spojeného kráľovstva Historic UK.

Čerstvo vypražená ryba v cestíčku, hranolky, to všetko zabalené v papieri, pokropené octom a zasypané soľou. V chladných a veterných dňoch to podľa redaktorky portálu nič nepokorí.

Hlboký vzťah anglickej spoločnosti k prostému jedlu napokon zaznamenal a rešpektoval aj štát. Na to, aby bolo surovín k pokrmu vždy dosť, starostlivo dbala vláda počas prvej i druhej svetovej vojny.

A fish and chips bolo jedno z mála jedál, ktoré nikdy nepodliehali prídelovému systému. Politici totiž vedeli, ako podopiera morálku ľudu.

Pýcha britskej gastronómie, punc tamojšej kuchyne! Organizácia National Federation of Fish Friers ho vyhlásila "nespochybniteľným národným pokrmom Veľkej Británie".

Dejiny národného pokladu sú však zamotanejšie a národný rámec rozhodne prekračujú. Obe jeho zložky totiž majú imigrantské korene.

Piatková ryba, dar sefardských Židov

Stopy vyprážanej ryby vedú ďaleko, až do Portugalska. Na jeho území, pod vládou Maurov (v období známom ako Al-Andalus), totiž od ôsmeho storočia žili, v pomerne harmonickom vzťahu a náboženskej slobode, nielen moslimovia a kresťania, ale aj sefardskí Židia.

Počas tvrdej, nekompromisnej a tmárskej katolíckej inkvizície v susednom Španielsku, bolo práve toto miesto ostrovom tolerancie.

Nemohlo ním však...