Ničí planétu aj ľudské zdravie. Denne ho pritom jeme v sušienkach či v pečive, bez toho, aby sme o tom mali tušenie. Je totiž lacný. Reč je o palmovom oleji, o ktorom píše portál idnes.cz.
Francúzska ministerka životného prostredia vyzvala minulý týždeň na bojkot Nutelly. Spoločnosť Ferrero, ktorá sladkú nátierku vyrába, totiž používa príliš veľa palmového oleja, čo ohrozuje ľudské zdravie aj životné prostredie. Bojkot Nutelly podľa Segolene Royalovej môže zachrániť planétu.
Palmové orechy, z jadier ktorých sa vyrába palmový olej. Ilustračná snímka: Flickr
Tu však nejde len o obľúbený hnedý krém. Palmový olej sa v posledných 30 rokoch stal jedným z najpoužívanejších produktov rastlinnej výroby. Nachádza sa v polovici potravinárskych výrobkov: v margarínoch, čokoláde, sušienkach, majonéze, čipsoch či tyčinkách, ale aj v pečive. A tiež v krmive pre psov alebo v kozmetike.
Hoci sa vie, aký je nebezpečný, jeho nízka cena všetky hrozby prebíja. Je totiž o tretinu lacnejší než (už aj tak lacný) repkový olej a dvakrát lacnejší ako olej arašidový.
Skrytá hrozba
Nebezpečenstvo skryté v palmovom oleji sa nazýva nasýtené mastné kyseliny. Zatiaľ čo v 100 gramoch repkového oleja ich je len okolo 7 gramov, v palmovom oleji je to 49 gramov! A tak sa upchávajú cievy, čo môže viesť k infarktu alebo ku kôrnateniu tepien. Aj česká štúdia profesora Josefa Šimka z Ústavu fyziológie LF UK Hradec Králové potvrdzuje, že palmový olej neobsahuje žiadne blahodárne nenasýtené mastné kyseliny, ale iba tie nebezpečné nasýtené.
Odporúčania vyhnúť sa konzumácii palmového tuku stoja napríklad aj v oficiálnych výživových odporúčaniach vydaných českou Spoločnosťou pre výživu, ktorá spadá pod ministerstvo zdravotníctva. Docent Jan Pánek z Profit inštitútu, ktorý pracoval na odbornom hodnotení palmového tuku, doslova píše: „Asi jedinou výhodou palmového oleja je jeho nízka cena.“
Je však nutné nepliesť si palmový a kokosový olej. Ten prvý, „zlý“, sa vyrába zo spomínanej palmy, ten druhý z rastliny menom kokosovník. (Viac o využití kokosového oleja si prečítajte tu.)
Palmový olej sa počas výroby stužuje, čo je jeden z nezdravých procesov. Ide o to, že rastlinné tuky sa rozpúšťajú pri oveľa nižších teplotách než tie živočíšne - napríklad slnečnicový olej zostane vo fľaši tekutý, aj keď ju postavíte na mráz.
Ak teda nechceme na výrobu trebárs čokoládovej polevy na sušienky použiť masť, ale rastlinný olej, musíme ho stužiť - čo je chemický proces hydrogenácie, ktorý zásadne zmení zloženie - vzniknú transnenasýtené mastné kyseliny, ktorých nadmerná konzumácia nám škodí. Podľa lekárov denne konzumujeme až šesťkrát väčšiu dávku, ako je naše telo schopné bez ujmy spracovať. Aj preto pribúda infarktov a mozgových mŕtvic.
Palmy namiesto pralesa
Nejde len o naše zdravie. Palmový olej pochádza z palmy olejnice guinejskej, ktorá má pôvod v západnej Afrike, lenže dnes sa pestuje namiesto pralesov na Borneu či v Malajzii. V roku 1985 mali palmové plantáže len 1 500 km štvorcových, o 30 rokov neskôr už je to stonásobok. Viac než polovica monokultúry „lesa“ pritom vznikla na mieste pôvodných dažďových pralesov.
Existuje aj vedecká teória, s ktorou prišiel odborný časopis Environment and Planning, ktorá dáva do súvislosti prehnané pestovanie palmového oleja a epidémiu eboly - prudko totiž stúpli stavy plodožravých netopierov kaloňov, ktoré ebolu roznášajú.
Pôvodný prales je domovom mnohých živočíšnych druhov - a nejde „len“ o nejaké pavúky či chrobáky, jeho výrub v prospech palmového oleja napríklad dohnalo na pokraj vyhubenia tigra sumatranského. Na rozpínavosť palmových spoločností doplácajú aj miestni farmári. Hoci korporácie, ktoré palmu pestujú alebo spracovávajú, aj niektorí masoví výrobcovia, ktorí lacný olej používajú (teda aj Ferrero, ktoré ho pridáva do čokolád a spomínanej nutelly), argumentujú opačne: dávame miestnym prácu. Väčšina z miestnych však mala prácu v poľnohospodárstve už skôr, starali sa o plodiny, z ktorých časť následne v danom regióne ľudia tiež skonzumovali, prípadne ich miestni poľnohospodári predali.
Takto bohatnú nadnárodné firmy, ktoré dávajú miestnym smiešny plat. Podľa analytičky bezpečnosti potravín Jany Klápkovej, ktorá strávila niekoľko rokov v Indonézii, ide o ekvivalent 75 eur mesačne pre mužov, ženy dostávajú len polovicu.
Čo s tým? Tú najväčšiu moc máme v rukách sami. Lenže spotrebiteľov, ktorí by študovali etikety výrobkov a odmietali kupovať také, ktoré palmový olej obsahujú, je menšina. Problémom je najmä množstvo, v akom ho posledné dve tri generácie konzumujú. Súvisí so vznikom viac ako piatich desiatok chorôb vrátane celiakie, cukrovky, chorôb štítnej žľazy, zápalov, a dokonca môže stáť aj za rozvojom depresie.