V prvý častiach sa pozrieme na to, ako si vybrať dobrú kávu. Teda čo si všímať na etikete alebo pri návšteve kaviarne. Koľko stojí kvalitná káva a prečo nás z tej „našej“ niekedy bolí žalúdok či páli „záha“ (a nemuseli by). To všetko plus zaujímavé recepty na kávové špeciality nájdete každý utorok na stránkach style.hnonline.sk.
Má bio zmysel? Za „áno“ hovorí zdravie aj chuť
Začnime od základu a spoznajme pôvod kávy. Prečo by sme sa mali pri jej výbere zaoberať tým, ako sa pestuje? Má či nemá zmyslel riadiť sa populárnym bio označením a štandardami? Je kvalitná kava len marketingový trik, alebo má skutočný význam pre naše zdravie? Čítajte ďalej a spoznajte hlavné dôvody toho, že rovnako ako pri jedle, tak aj pri káve platí, že produkt zo supermarketu sa nemôže rovnať kvalitnému produktu priamo od farmára.
Ak patríte medzi ľudí, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie, tak ste si určite všimli, že pri potravinách sa čoraz viac rieši otázka toho, či pestovanie je organické a akým spôsobom je prvotná surovina spracovávaná do výsledného produktu. Celkové množstvo chemikálií, pesticídov a konzervačných látok, ktoré sa použije počas pestovania a v procese spracovania, výrazne ovplyvňuje celkovú biologickú hodnotu našej stravy. Veď vyskúšajte nechať si v jednej nádobe paradajku zo záhrady a v druhej paradajku kúpenú v supermarkete. Ľudia však zabúdajú na to, že nielen v potravinách, ale aj v prípade kávy hovoríme o škodlivých chemikáliách. Ak sa už od začiatku pestovania používajú chemické látky, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa dostanú aj cez všetky ochranné vrstvy zrna a koniec koncov skončia v našej šálke kávy.
Pri káve do rovnice kvalitného výsledku vstupuje ďalší (možno prekvapivý) prvok a síce pleseň. Tá vie byť nepríjemná a už v malom množstve vie spôsobiť značné oslabenie organizmu. Bavíme sa tu o nepríjemných mykotoxínoch, ktoré vznikajú pri procese spracovania, prepravy či uskladnenia. Práve z tohto dôvodu som sa pozrel na kávu viac do hĺbky, aby som dokázal, že káva môže byť nielen chutná, ale aj zdravá, ba dokonca skvelý stimulant, ktorý môžeme využiť v náš prospech (fyzicky, či aj psychicky).
Organic pomôže aj spevavcom
Káva označená ako organická musí spĺňať niekoľko podmienok:
- Je pestovaná na farme, ktorá minimálne 3 roky nepoužíva pesticídy a iné chemické látky
- Pestuje sa izolovane od ostatných tradičných druhov
- Farmár musí mať plán na rotáciu zberu tak, aby sa neporušovala kvalita pôdy eróziou a odčerpávaním minerálnych látok. So škodcami si musí poradiť bez chémie
- Káva s označením organic musí mať rodný list a svoju certifikáciu
Zaujímavosťou je, že pojem organická káva zahŕňa aj ostatné činnosti, ktoré k pestovaniu kávy patria a hrajú veľmi dôležitú úlohu: recyklácia, kompostovanie, udržovanie kvality pôdy, ochrana životného prostredia, či kvalita vody. K názvu sa časato dopĺňa aj označenie „shade grown", ktoré označuje kávu pestovanú v tieni stromov. Takýto druh je šetrnejší k vegetácii (netreba odlesňovat pôdu) a aj ku zvieratám (predovšetkým spevavým vtákom žijúcim v korunách stromov). Výsledkom tohto šetrného spôsobu pestovania je nielen chuťovo plná organická káva (je to ako u paradajky zo záhradky), ale aj neporušené životné prostredie a čistá podzemná voda. Navyše, pestovanie kávy organickým spôsobom je menším zdieraním pestovateľov, než produkcia vo veľkom a hranie sa na fair trade. Jediným problémom je oficiálna certifikácia, ktorá so sebou prináša množstvo byrokracie, administratívy a potreby financovania, a to si žiaľ väčšina poctivých farmárov produkujúcich menšie množstvá kávy nemôže dovoliť. Navyše, keď im exportér za organickú kávu nie je ochotný zaplatiť viac, aby to pokrylo ich zvýšené náklady pre splnenie oficiálnej certifikácie.
Dve kilá ročne. Na hlavu
Musíme uznať, že všetko organické je lepšie nielen pre naše telo, ale aj pre celkovú udržateľnosť životného prostredia. Pozrime sa, kam sme sa prepracovali masovou produkciou a ako sa to odráža na našom zdraví. Jeme viac, cítime sa unavení a postupne nás trápia rôzne alergie, choroby či metabolické poruchy. Väčšina z nás vypije aspoň jednu šálku kávy denne a nezriedka viac, pretože sa snažíme byť čo najproduktívnejší a počast dňa chceme stihnúť čo najviac. Priemerný Slovák spotrebuje 2,3 až 2,5 kilá kávy za rok. Pravdou však je, že až 80 % tejto kávy sa pripraví nesprávne, je nízkej kvality alebo dokonca obsahuje plesne a toxíny. Otázka teda znie: Chceme dodávať telu skutočnú výživu a povzbudenie, alebo ho zaťažovať pieskom (prázdne sacharidy) a ropou (instantná a ostatná nekvalitná káva)? Ak ste odpovedali nie, čítajte už o týždeň. Povieme si, ako si v obchode či na internete vybrať tú správnu kávu.
KTO JE DUŠAN PLICHTA
Výživový poradca, nadšenec gastronómie, bývalý tanečník a triatlonista. V rámci projektu Powerfood Chef sa snaží ku kvalitnej a plnohodnotnej výžive pristupovať z pozície gurmána a experta na tradičné jedlá svetových kuchýň. Ďalšou jeho vášňou je káva, ktorej skúmaniu a štúdiu sa venuje už niekoľko rokov. Ako Coffee Chef organizuje tiež prednášky a kurzy na spoznanie dobrej a kvalitnej kávy spojené s praktickými ukážkami.