Zelenina je pre deti základ. Treba tiež zvýšiť množstvo hovädzieho mäsa. Ilustračná snímka
Pre zdravie dieťaťa je dôležitá pestrá a nutrične vyvážená strava. Podľa odborníkov je však výživa detí u nás monotónna, a môže tak do budúcnosti spôsobovať zdravotné problémy. Podľa štúdie z tohto roku jedia napríklad naše deti príliš veľa kuracieho mäsa. (išlo o českú štúdiu, situácia u nás je však porovnateľná - pozn. red). Ako by mal vyzerať vyvážený detský jedálniček?
„Okolo šiesteho mesiaca dieťaťu už nestačí výživa, ktorú dostáva z materského mlieka. Mamičky by preto nemali výlučne dojčiť dlhšie ako šesť mesiacov. Naopak je dôležité, aby včas zaradili príkrmy,“ radí lekár Petr Tláskal, vedúci výskumu Nutričné návyky a stav výživy detí skorého veku.
Nemliečne príkrmy by nemali byť podávané pred ukončeným štvrtým mesiacom veku dieťaťa a najneskôr by ich dieťa malo ochutnať v šiestich mesiacoch. Ak im totiž rodičia zaradia príkrmy skôr, alebo naopak neskôr, môže to mať negatívny vplyv, napríklad v podobe alergie, anémie alebo naštartovanie porúch z nedostatočnej výživy a rozvoja porúch príjmu potravy.
„Ako prvé sa odporúčajú zaradiť zeleninové príkrmy. Neobmedzujte sa však len na mrkvu. Už prvá strava by mala byť dostatočne pestrá. Do jedálnička postupne pridávajte potraviny obsahujúce lepok a ďalšie alergénne potraviny, na ktoré by si telo malo zvyknúť. Nezabúdajte na potraviny s dostatočným obsahom železa, teda na mäso, predovšetkým teľacie alebo hovädzie,“ uvádza docent Jiří Bronski, vedúci kolektívu autorov Odporúčania pre výživu dojčiat a batoliat z Pediatrickej kliniky 2. lekárskej fakulty Fakultnej nemocnice Motol.
Príkrmy do jedného roka života by sme deťom pri ich príprave nemali dosoľovať ani dosladzovať, aby sme už od útleho detstva neprispievali k možnému rozvoju obezity a kardiovaskulárnych ochorení, ktorá sa prejavujú v neskorších rokoch. Odborníci na výživu tiež neodporúčajú do dvoch rokov veku zaraďovať deťom do jedálnička nízkotučné potraviny.
Ako je to s lepkom
Zavádzanie lepku by malo byť postupné. Najskôr je vhodné dieťaťu podávať len malé množstvo, ktoré sa časom zvyšujte. Počiatočné množstvo je odborníkmi na výživu definované ako dávka pod 7,5 gramu na deň, to znamená zhruba dve lyžičky pšeničnej múky do zeleninového príkrmu alebo pár lyžičiek pšeničnej kaše vhodnej pre dojčatá.
Včasné zavádzanie lepku, teda po ukončenom štvrtom mesiaci a nie neskôr ako k ukončenému siedmemu mesiacu, je doporučované odborníkmi z Európskej spoločnosti pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu (ESPHGAN) kvôli zníženiu rizika rozvoja celiakie (neznášanlivosť lepku). Ak rodičia odďaľujú podávanie cereálií po šiestom mesiaci, môžu zvyšovať riziko vzniku alergie na bielkoviny pšenice.
Základom je zelenina
Zelenina by mala byť jednou zo základných potravín. Je zdrojom vitamínov, minerálnych látok a vlákniny. Väčšinou býva prvým príkrmom, ktorý dieťa po mlieku ochutná.
„Okrem obľúbenej mrkvy a zemiakov je potrebné čoskoro ponúknuť dieťaťu aj ďalšie druhy zeleniny, dobre poslúži hrášok, brokolica a karfiol. Neskôr môžeme pridať kaleráb, špenát, cuketu, červenú kapustu a ďalšie,“ uvádza doktor Petr Tláskal.
A dodáva, že mamičky sa často zdráhajú podávať deťom čerstvú zeleninu z obavy, že obsahuje dusičnany. Takúto situáciu môžu vyriešiť príkrmy z pohára. Keďže ide o stravu určenú dojčatám, podliehajú príkrmy prísnym kvalitatívnym normám. Obsah dusičnanov rovnako ako napríklad soli je v príkrmoch limitovaný. Ďalšou možnosťou je kúpa bio zeleniny.
Z materského ku kravskému
Mlieko je zdrojom bielkovín a hlavne vápnika, ktorý telo potrebuje pre správny rast kostí a zubov. Dieťa by malo okolo jedného roka, a to až do troch rokov, skonzumovať denne zhruba 300 až 500 mililitrov mlieka, alebo výrobkov z neho. Zdrojom môže byť napríklad mlieko materské alebo náhradná mliečna výživa.
Bežne predávané kravské mlieko môžete deťom podávať najskôr po ukončenom dvanástom mesiaci. Odborníci sa však zhodujú, že ideálne by dieťa malo dostať klasické kravské mlieko až po treťom roku veku. Kravské mlieko má totiž úplne iné zloženie ako materské mlieko, na ktoré je dieťa zvyknuté. Obsahuje trikrát až štyrikrát viac bielkovín a sodíka než materské mlieko a naopak má v sebe menej železa. To môže spôsobovať preťažovanie vylučovacieho systému dieťaťa a následne zažívacie ťažkosti, vyvolanie alergickej reakcie či anémiu.
Len kuracie mäso nestačí
Mäso je zdrojom plnohodnotných bielkovín, železa a vitamínu B. Detský jedálniček by mal obsahovať predovšetkým chudé druhy mäsa. Aj tu je dôležitá pestrosť. Najvhodnejšie mäso je chudé hovädzie, teľacie, kuracie, morčacie, králičie, chudé bravčové a jahňacie.
„Rodičia by mali do jedálnička detí zaraďovať hovädzie mäso oveľa častejšie. Správny podiel sa nedá presne vyčísliť, ale rozhodne by mal byť vyšší ako päťdesiat percent,“ radí docent Bronski. Nadväzuje tak na závery aktuálnej štúdie Spoločnosti pre výživu spolu so špecialistami z Odbornej spoločnosti praktických detských lekárov, ktorá sa uskutočnila na prelome roka 2014 a ukázala prevahu kuracieho mäsa a v dôsledku toho aj nedostatok železa u niektorých detí.
„Mäso je dobrý zdroj železa, ktorého majú deti nedostatok, čo súvisí predovšetkým s druhmi podávaného mäsa. Kuracie mäso má totiž zhruba trikrát menej železa ako červené bravčové a hovädzie, ktorého deti prijímajú všeobecne veľmi málo,“ dodal lekár Tláskal.
Odborníci odporúčajú mäso nahradiť raz týždenne aj vaječným žĺtkom.
V ranom veku sa nevyhýbajte ani podávaniu rýb. Dieťaťu je vhodné ponúknuť ryby už vo veku okolo pol roka. Sú zdrojom toľko potrebných polynenasýtených mastných kyselín (PUFA) a morské ryby sú tiež zdrojom dôležitého jódu.
„Ryby je však potrebné podávať veľmi opatrne vzhľadom na kosti a možnosť zranenia dieťaťa“, upozorňuje doktor Petr Tláskal.
Zdroj: idnes.cz