Bea Johnson je vyznávačkou životného štýlu s nulovým odpadom. To znamená, že sa spolu so svojou rodinou snaží produkovať čo najmenej zbytkov a žiť minimalistickým životným štýlom a viac ako na veci sa sústrediť na zážitky, píše idnes.cz.
K novému životnému štýlu priviedla Beu náhoda. S manželom žila v americkej Kalifornii na nepríliš prístupnom mieste, odkiaľ bolo nutné všade jazdiť autom. Rodina s dvoma deťmi túžila po tom, aby mohla za zábavou alebo kamarátmi vyrážať aj pešo, a našla si preto menší byt v meste. A pretože bol byt naozaj malý, väčšinu svojich vecí si uložila do skladu a vzala si so sebou len to najnutnejšie. "Po roku sme zistili, že 80% z uskladnených vecí nám vôbec nechýba, že ich skrátka nepotrebujeme," opisuje Bea Johnson svoje začiatky bohyne minimalistickej domácnosti.
Minimalistický životný štýl sa jej aj jej rodine zapáčil. Bez množstva vecí si odrazu všetci pripadali slobodnejší. Podľa Bey navyše s ubúdajúcimi vecami pribúdalo v živote času i peňazí na zábavu, kamarátov i vzdelávanie. A práve otázka odpadu ju aj jej manžela zaujala natoľko, že sa jej rozhodli venovať podrobnejšie. Začali sa zaoberať množstvom odpadu, ktorý vyprodukujú a uvedomili si, že je takéto správanie z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Nakoniec ich oslovil koncept nulového odpadu, pretože sa im zdalo najúčinnejšie riešiť problém odpadkov dôkladne. Lenže ako podobný model zaviesť v domácnosti?
Pravidlo piatich R
"Vyskúšala som toho naozaj veľa, veľa divných vecí. Ale nakoniec som našla riešenie, ktoré je jednoduché a funguje," prezrádza Bea. Princípy chodu svojej domácnosti zhrnula do takzvaných 5R: refuse (odmietajte), reduce (redukujte), reuse (opakovane používajte), recycle (recyklujte) a rot (nechajte zhniť), ktoré by sa mali praktizovať presne v tomto poradí. Odmieta teda zbytočné nákupy aj obaly (najmä tie plastové, čiže vyrobené z ropy), v jej domácnosti nenájdete papierové obrúsky, vreckovky alebo tašky, ale len ich látkové varianty. Pokiaľ jej aj tak zostane nejaký odpad (najmä papierový), tak ho dôkladne zrecykluje a skompostuje.
Z časových dôvodov jej však nevyhovuje napríklad pečenie vlastného chleba či výroba domáceho mandľového mlieka. Bea preto začala radšej nakupovať jedlo bez obalov - do obchodu si prináša svoje vlastné kontajnery (väčšinou poháre alebo látkové vrecúška), do ktorých si necháva potraviny rovno ukladať. "Spočiatku som sa snažila hľadať alebo nahradiť potraviny, na ktoré som bola zvyknutá, napríklad sušienky Oreo. Potom mi ale došlo, že to takto nebude fungovať a nechala som sa jednoducho unášať lokálnou ponukou vecí, ktoré možno bez obalu kúpiť," opisuje Bea. Sušienky od miestneho pekára jej rodine nakoniec zachutili viac ako tie masovo vyrábané.
Prestala nakupovať aj prípravky na upratovanie, ktoré zabrali celú jednu skrinku, namiesto nich si vystačí so sódou bikarbónou, octom a citrónovou šťavou. Kozmetiku si sama vyrába zo surovín ako kokosový olej alebo kakaový prášok, prírodné mydlo a prípravok do umývačky kupuje vo veľkých baleniach alebo rovno do vlastnej nádoby.
Sedem tričiek stačí
Bea Johnson významne zúžila aj rodinný šatník, ktorý celý pochádza z druhej ruky. "Ak synovia chceli tričko určitej značky, hľadala som v sekáči tak dlho, kým som tú značku nenašla. Nechcela som, aby mi raz vyčítali, že som im v detstve alebo puberte niečo odopierala, že boli o niečo ochudobnení," vysvetľuje Bea, ako sa jej synovia zmierili s tým, že vlastnia len sedem tričiek.
Synovia vraj životným štýlom rodiny netrpia. "Oni o tom nikde moc nevykladajú, pretože im to pripadá prirodzené. Takže o našom životnom štýle vedia len ich najbližší kamaráti, ostatní si nič nevšimli," dodáva. Niekoľkokrát sa o odpade bavila aj s ich učiteľmi. Napríklad keď ich žiadala, aby obrázky jej synov učiteľka nelaminovala, pretože tak z ľahko recyklovateľného papiera vzniká nespracovateľný plastový odpad. Podstatne tiež redukuje zoznam vecí, ktoré si musia deti zaobstarať na začiatku školského roka. Vyhotovuje len tie najnutnejšie, ideálne v papierovom variante namiesto plastového.
Pohár verzus tona
Výsledkom je, že Johnsonovci za celý rok 2015 vyprodukovali len jeden malý pohár odpadu, ktorý nedokázali znovu použiť, recyklovať ani kompostovať. V pohári sú napríklad ceduľky z oblečenia, samolepky z ovocia a zeleniny, obal na telefón a pod. Pre porovnanie: priemerná stredoeurópska štvorčlenná rodina po sebe zanechala v rovnakom roku 1,2 tony odpadu.
Bea Johnson ale priznáva, že vždy nejde nekupovať nové veci - napríklad rozbitý počítač musela nahradiť novým, pretože oprava bola podľa technika márna. "Vždy sa ale snažím vybrať aspoň tú najlepšiu možnú variantu," vysvetľuje. Podľa Bey má životný štýl jej rodiny vplyv aj na zdravie - či už to je vďaka lepšej životospráve z jedla bez zbytočných konzervačných látok, väčšiemu dôrazu na domácu stravu alebo používaniu prírodnej kozmetike vlastnej výroby. Jej domácnosť je navyše vždy uprataná, pretože si ju neustále nezanáša nánosmi nepotrebných vecí. O svojich skúsenostiach píše na svojom blogu a jej kniha Zero Waste Home (domácnosť s nulovým odpadom) bola preložená do jedenástich jazykov.
"Nie je to len americké sci-fi, takto sa môžeme správať všade. Samozrejme že tento životný štýl nepríde zo dňa na deň, je to cesta, na ktorú sa vydávame, "dodáva Petr Hanzel z organizácie Bezobalu, inštitútu pre podporu šetrnej distribúcie a uvedomelej spotreby.