Niekomu je úplne ľahostajný, iný je ochotný hladovať, než aby zjedol čokoľvek, čo je z neho vyrobené. Prečo je okolo palmového oleja taká panika? Obchodne i technologicky sa oplatí, ale v skutočnosti naň dopláca naša planéta aj zdravie, píše Ivana Zábranská pre portál iDnes.cz.
1. Náhrada masla
V potravinách sa používa ako náhrada masla či stužených tukov. Vďaka nemu drží všetky tie lacné "čokoládové" sušienky pohromade. To iný olej nezvládne.
2. Kyseliny pol napol
Obsahuje 50 percent nasýtených mastných kyselín, čo je síce menej ako maslo, ale stále oveľa viac ako olivový, slnečnicový alebo repkový olej. Niektorí výživoví poradcovia sú aj napriek tomu ochotní vziať ho na milosť: "Náhrada stužených tukov palmovým olejom je z hľadiska výživových odporúčaní stále vhodnejšou voľbou než napríklad maslo, hovorí nutričná špecialistka Hana Mojžíšová. "V našej strave potrebujeme brať ohľad nielen na celkové množstvo prijímaného tuku, ale aj na jeho zloženie. Navyšovať by sme mali najmä rastlinné tuky - okrem kokosového a palmojadrového oleja, tie neodporúčam."
3. Prales ustupuje plantážam
Dopyt po palmovom oleji naštartoval v krajinách ako je Malajzia či Indonézia hotový priemysel. Tropický prales je kvôli tomu donútený ustupovať plantážam palmy olejnej. To má za následok masívne vymieranie mnohých druhov živočíchov. Tento rok v apríli nahneval indonézsku vládu hollywoodsky herec Leonardo DiCaprio. Kritizoval totiž tamojšie palmové plantáže, kvôli ktorým vymierajú zvieratá vrátane ohrozených orangutanov. Na svoj účet na Instagrame umiestnil fotografie zo severu ostrova Sumatra, ktoré doplnil okrem iného konštatovaním, že "expanzie palmových plantáží rozdeľujú lesy, prerušujú kľúčové migračné koridory slonov a ničia tak toto jedinečné miesto." Týmto aj ďalšími aktivitami pohol v mnohých ľuďoch svedomím natoľko, že konečne začali čítať etikety.
4. Vyššia výnosnosť
Nízke výrobné náklady dané lacnou pracovnou silou v niektorých ázijských krajinách a tiež vysoký hektárový výnos robia z palmového oleja jasnú voľbu u výrobcov cukroviniek. Zatiaľ čo výnosy napr. Repkového a olivového oleja sú asi 3 tony na hektár, u palmového je to minimálne 5 ton na hektár a niektoré údaje dokonca hovoria až o 12 tonách na hektár. Nemožno sa teda čudovať, že miestni obchodníci, často podporovaní bezškrupuľovými nadnárodnými koncernami, rúbu tunajšie dažďové pralesy a zakladajú nové a nové plantáže. Každú hodinu padne územie o veľkosti 300 futbalových ihrísk.
5. Nielen do potravín
Za tento problém však nemôže len potravinársky priemysel, kde sa palmového oleja spotrebuje zhruba 75 percent. (Toto číslo navyše vplyvom celospoločenského tlaku našťastie pomaly klesá.) Svoj podiel viny majú aj biopalivá, kozmetika (rúže, mydlá, šampóny), sviečky, krmivá pre zvieratá či priemyselná mazivá. Pričom biopalivá sa zdajú - kvôli vzrastajúcej spotrebe - byť novým odbytiskom palmovej lobby. Ako je vidieť, problém je skutočne globálneho charakteru.