Hromadenie cholesterolu v krvi, ktorý prispieva k vzniku srdcovocievnych ochorení, nie je vždy iba vecou stravovania. Človek prijíma 15 percent celkového cholesterolu potravou, ostatných 85 percent je tvorených v tele. Často sa však stáva, že sa v ňom cholesterol nesprávne spracuje, dôsledkom čoho je potom jeho vysoká hladina v krvi – hypercholesterolémia.
"Je jeden z najdôležitejších kardiovaskulárnych rizikových faktorov," hovorí Rudolf Uhliar, primár Oddelenia funkčného vyšetrenia Nemocnice svätého Michala v Bratislave. Hypercholesterolémia sa najčastejšie vyskytuje u ľudí starších ako 35 rokov. Je príčinou aterosklerózy a obezity. Bojovať s ňou možno úpravou životosprávy a hypolipidemickou liečbou.
U niektorých ľudí môže byť zvýšená hladina cholesterolu následkom zdedenej metabolickej poruchy, ide o familiárnu hypercholesterolémiu. Pri tomto dedičnom ochorení pozmenený gén bráni pečeni správne odstraňovať cholesterol. Poruchu metabolizmu tukov možno odhaliť pomocou preventívnej prehliadky u všeobecného lekára. Zlý metabolizmus tukov kontrolujú i diabetológovia aj kardiológovia.
Kardiovaskulárne ochorenia majú závažný zdravotný, sociálny i ekonomický dosah a sú viac ako z 90 percent podmienené aterosklerózou. Viaceré štúdie ukázali, že s aterosklerózou je úzko spojená zvýšená hladina LDL-cholesterolu. Súčasné štandardy prevencie kardiovaskulárnych ochorení preto zdôrazňujú, že je dôležité, aby sa pacientom podarilo dosiahnuť dobré krvné výsledky.
V liečbe sa najčastejšie využívajú statíny. "Napriek všetkému, však ani statíny nedokážu splniť niektoré ciele. S narastajúcim počtom pacientov liečených statínmi sa čoraz viac stretávame s nárastom intolerancie statínov. Preto nás teší, že koncom tohto roka bude aj pre slovenských pacientov dostupný nový typ liečby, ktorý účinne rieši aj tieto problémy," zhrnul Uhliar.
Vo všeobecnosti možno mnohým predčasným úmrtiam na srdcovocievne ochorenia podľa odborníkov predísť. Prezident Slovenskej ligy Srdce Srdcu Ján Lietava radí najmenej päťkrát za týždeň 30 minút fyzickej aktivity. Riziko srdcovocievnych ochorení znižuje aj zvýšený prívod tzv. omega-3 nenasýtených mastných kyselín obsiahnutých najmä v rybách. Ryby by sa mali na stole objaviť jeden až dvakrát týždenne a nemali by sa vyprážať.