Miesto, o ktorom sa nedozviete ani v deň konania, príde vám len sms s indíciou, kam sa máte dostaviť a tam vás počká osoba, ktoré vás nasmeruje na miesto, kde by ste nikdy neverili, že raz budete večerať - divadlo, galéria, trafostanica. Je to hra až do posledného momentu. A k tomu chute, ktoré ste ešte nezažili a ľudia odvšadiaľ. Projekt FORBIDDEN TASTE priniesla Slovenka Ivona Hrnčiarová najprv Čechom. Teraz sa chystajú aj na Slovensko.
Tento príbeh, ale aj ďalšie zaujímavé témy nájdete v aprílovom čísle magazínu prečo nie?!, ktorý je len dnes vložený v HN.
„Zvykneme hovoriť, že všetko sa to začalo pri pohári vína, pred štyrmi rokmi. S Tinom, mojim manželom, sme sa zamýšľali nad tým, že keď človek ide do reštaurácie, vie presne, čo ho čaká. Príde čašník s jedálnym a nápojovým lístkom, vy si objednáte, najete sa, možno si dáte ešte dezert, kávu a odídete. A aj keď je reštaurácia krásna, personal milý, jedlo výborné, nie je tam nič, čo by vás vyslovene prekvapilo,“ začína svoje rozprávanie o vzniku projektu Forbidden Taste Ivona Hrnčiarová. Teda o nápade usporiadať večeru, ktorá je malou hrou už od samotnej registrácie na ňu.
Od nápadu k realite
Ivona pochádza zo Zvolena, ale momentálne žije v Prahe. Vyštudovala marketingovú komunikáciu a počas štúdií veľa cestovala. Od svojich 18. narodenín pracovala ako delegátka, a tak každé leto mala možnosť stráviť v inej krajine. Táto vášeň k cestovaniu a objavovaniu nových chutí jej ostala dodnes. „Jeden semester na vysokej som strávila i v Portugalsku, postgraduálne štúdium som si urobila vo Walese. Vždy keď máme čas, snažíme sa cestovať. Založila som si dokonca aj cestovateľský blog, ale teraz nemám až toľko času sa mu venovať,“ dopĺňa.
A keď už bol nápad na svete, dôležité bolo zohnať dobrých spolupracovníkov, keďže ani Ivon, ani jej manžel sa nepohybovali v oblasti gastronómie. „Hneď sme oslovili našich kamarátov v Prahe – Petra Heneša, ktorý je výborný šéfkuchár so skúsenosťami z celého sveta, s manželkou Lindou a Mareka Klembaru, ktorý pracoval v Michelinskej reštaurácii, s manželkou Lenkou,“ dopĺňa Ivon, a preto sa skoro z nápadu stal projekt s heslom “Restaurace jsou nuda” a venovali sa mu popri vlastných zamestnaniach.
Od rozhodnutia “ideme do toho” trvalo približne 2 mesiace, kým zorganizovali úplne prvý pop-up event. „Vytvorenie webu, založenie promo kanálov, zistenia, čo všetko bude potrebné k takémuto eventu a podobne, to všetko bolo treba, ale už od začiatku sme pútali pozornosť. Bolo to niečo nové, iné – trend pop-up reštaurácií sem dovtedy ešte neprenikol.“
Dnes už je tento pojem, ktorý znamená krátkodobé otvorenie reštaurácie zvyčajne na neobvyklom mieste s rôznym cieľom, celkom zabehnutý. Na začiatku však ľudia nechápali, že sú reštaurácia, ale pritom nemajú žiadne pevné miesto. „Začínali sme ako skupina kamarátov, bolo nás šesť a v tejto zostave sme utiahli prvý event pre 30 osôb. Bolo to 30. mája 2013 v bývalej trafostanici v Prahe. Hostia sa mali stretnúť na zástavke električiek, kde mali hľadať “dámu, ktorá sa nebojí ohňa”. Tam ich čakala naša kamarátka Lenka s hasiacim prístrojom a nasmerovala ich ďalej, kde mali hľadať zelený televízor. To bol znak k vstupu do bývalej nefunkčnej trafostanice.
Keď sa na to pozeráme spätne, hovoríme si, že sme si na prvý event vzali celkom ťažké sústo. Na mieste nebola napríklad voda a taktiež, čo sa týka tepla a svetla, podmienky neboli ideálne. Na večeri bol ale mix skvelých hostí, dobrá atmosféra, a to nás motivovalo pustiť sa do ďalších pop-upov,“ hovorí dnes s odstupom času.
Duch večera
Momentálne je na ich eventoch potrebný niekoľkonásobne väčší tím ľudí. „Pri poslednej Forbidden Taste večeri s názvom Hudba Budúcnosti, kedy sa nám podarilo dostať “pod jednu strechu” 8 mladých, známych, progresívnych šéfkuchárov, mal tím viac ako 50 ľudí, len čo sa týka kuchyne, personálu a organizačného tímu.“
A čím sa to všetko začína? „Pri verejných i korporátnych eventoch sa začína vždy od stanovenia konceptu a “ducha večera”. To znamená – v akom štýle sa bude večer niesť, či bude spájať priestor, menu a program nejaká spoločná tematika a podobne. Tým, že Forbidden Taste organizujeme na miestach, ktoré nie sú bežne spojené s gastronómiou, ďalším kľúčovým krokom je nájdenie a potvrdenie lokality. S tým súvisí overenie podmienok, prostredia, vody, elektriny a podobne,“ vysvetľuje Ivon.
Následne spolu so šéfkuchárom a jeho tímom vytvoria menu, k nemu spárujú nápoje a dolaďujeme servis, na ktorom sa budú jednotlivé chody servírovať. „Vo Forbidden Taste máme nepísané pravidlo, že sa snažíme vyhýbať tanierom a servírujeme na netradičných veciach, ako napríklad kachličky, kôry a pod. So všetkým súvisí personálne zastrešenie eventu, od programu, hudby, fotografa až po brigádnikov. Netreba zabudnúť na dostatočné odpromovanie eventu pred samotným uskutočnením a samozrejme čas a inšpiráciu na všetky dekorácie a maličkosti, ktoré robia Forbidden Taste špeciálnym.“
S nápadmi prichádza Petr Heneš, ktorý je partnerom a zároveň šéfkuchárom Forbidden Taste. „Petr je garantom kuchyne pri všetkých akciách. Pri verejných akciách chceme, aby bol každý event niečím iný a aby aj menu malo rukopis rôznych šéfkuchárov. Zostavenie menu je teda na nich, v spolupráci s Petrom.“
Najväčším orieškom sú ale lokality. „Lákajú nás najnetradičnejšie miesta a s tými je samozrejme väčšinou i najväčší problém. Dnes sa nám už však rokuje s majiteľmi alebo zodpovednými osobami ľahšie, než keď sme začínali a projekt v tom čase nebol známy. Dnes sú väčšinou ľudia vlastniaci lokality nadšení a chcú byť súčasťou nášho projektu. Lokality vyberáme podľa konceptu celkového večera, ale oči máme otvorené stále, všade, kam chodíme. Veľa našich kamarátov a známych nám dáva tipy,“ dodáva. Ivon má aj svoje vysnívané miesta, o ktorých ale nechce hovoriť, pretože verí, že aj tam sa jej raz podarí event zorganizovať. Okrem toho boli napríklad v Bruseli alebo vo Viedni a v budúcnosti by chceli ešte viac byť aj v zahraničí.
Zážitok pre hostí
Čo sa týka samotných hostí, pre nich začína zážitok už pri samotnej registrácii. „O dátume spustenia registrácií sa dozvedia len tí, ktorí sú na našom newslettri. Na základe emailu sa majú možnosť registrovať, to znamená musia vyplniť pár otázok a informácií o sebe. Napríklad: prečo by sme mali pozvať práve jeho, aké bolo najbláznivejšie jedlo, ktoré jedol, čo by si dal, keby bol za hodinu koniec sveta a tak ďalej.
Hovoríme, že už tým, že človek čaká na spustenie registrácii, nájde si čas a je ochotný otázky vyplniť, už to ho predurčuje, aby bol on naším hosťom,“ približuje Ivon s tým, že ich eventy však nie sú pre všetkých. Spájajú totiž otvorených ľudí, ktorí sa neboja experimentovať, skúšať nové veci a hlavne, ktorí majú radi zážitky a dobrú gastronómiu. Záujem je pri každom evente pomerne veľký, miesta sa zaplnia za niekoľko minút, čo ich teší, ale na druhej strane im je ľuto, že hosťami sa môže stať len 30 osôb. „Pri tomto počte dokážeme tajomnú atmosféru a individuálny prístup udržať, pohrať sa s detailmi. I keď pri poslednom pop-upe Hudba Budúcnosti sme spravili výnimku a hostí bolo pre veľký záujem až 50. A zároveň platí pravidlo, že rovnaký hosť sa nemôže zúčastniť dvoch pop-up večerí za sebou.“
Tým, že každý verejný Forbidden Taste je iný, líši sa aj cena a vždy to závisí od eventu. Pohybuje sa medzi 2500 – 4-tisíc českých korún na osobu. Výťažkom z večerí sa snažia podporovať dobré veci - podporili napríklad Armádu spásy, kam zaniesli prepravky ovocia a zeleniny, vajíčka.
Neostali však len pri verejných. „Verejných eventov máme za sebou približne 10, z toho jeden v Bruseli. Firemných je o dosť viac, hlavne pred Vianocami, organizujeme ich nielen v Prahe, ale i v Bratislave,či vo Viedni. Stávalo sa nám totiž, že po pár akciách nás začali hostia oslovovať, aby sme večeru usporiadali aj pre ich firmu alebo ako súkromnú oslavu. Na začiatku sme sa bránili, nechceli sme byť ďalšou eventovou alebo cateringovou agentúrou. Keď však bol dopyt stále, povedali sme si, prečo nie? Ak dokážeme zachovať koncept s tajným menu, netradičnou lokalitou, tajomstvami a prekvapeniami.“ Založili teda Forbidden Taste First Class. Ide o večere v štýle Forbidden Taste pre korporátnu klientelu a každý event je kompletne robený na mieru klienta.
Už aj na Slovensku
„Firemné Forbidden Taste akcie sme na Slovensku už organizovali a radi by sme v Bratislave zorganizovali už aj prvý verejný Forbidden Taste. A radi by sme to stihli do letných prázdnin,“ láka Ivon. Majú vytypovaných pár lokalít a veria, že čoskoro budú môcť vyhlásiť termín. Opäť ale bude platiť, že informáciu o termíne a spustení registrácii dajú vedieť prostredníctvom e-mailu ľudom na ich newslettri. „Tým, že máme o hosťoch bližšie informácie, ktoré nám posielajú, vieme sa “pohrať” i so zasadacím poriadkom. Snažíme sa usadiť k sebe ľudí s podobnými záujmami, aby aj komunikácia počas večere bola prirodzená, priateľská. Vtipné ale je, že ľudia nám často píšu dlhé motivačné listy na niekoľko strán, prečo by sme ich mali zaradiť do newslettru - pritom stačí vložiť e-mailovú adresu u nás na webe.“
A najkrajším ohlasom je podľa nej to, že sa hostia vracajú a chcú zažiť Forbidden Taste znovu. Ako ale už spomínala, majú pravidlo, že sa nemôžu zúčastniť dvoch večerí hneď po sebe. Jeden hosť sa tam ale tak strašne chcel dostať, že sa prihlásil pod iným menom. A vyšlo mu to,“ uzatvára.