Napríklad v 70. rokoch si našiel cestu do sveta čínsky egreš, ktorý sa začal pestovať na Novom Zélande a vyvážať do celého sveta. Neviete, o čo ide? Pochopiteľne, pretože "čínsky egreš" dobyl svet pod geopoliticky prívetivejším názvom kivi.
Pred pár rokmi sa kráľovnou americkej kuchyne stala kapusta, ktorá sa dočkala rehabilitácie ako luxusná zelenina po desaťročiach, ktoré strávila odsúdená do úlohy nejedlej ozdoby na tanieri.
Podobný príbeh zažíva v posledných rokoch quinoa - teda botanicky správne mrlík čilský. Táto bežná plodina z oblasti Ánd vzala útokom západné trhy, kde v očiach milovníkov zdravej stravy zaujala ostentatívne nadradené postavenie nad ryžou.
Zatiaľ posledným prírastkom do tohto súboja je brazílské açaí, tmavofialové plody palmy Euterpe oleracea, ktorá rastie v povodí Amazonky.
Práve tu sa šplhajú ľudia po kmeňoch paliem, aby zožali divoko rastúce açaí. A to, že si tieto bobule vyslúžili povesť novej superpotraviny, znamená, že vznikol dodávateľský reťazec, ktorý v každom z postupných krokov prepravy ovocia z Amazónie na západný trh prináša zisk pre tých, ktorí sa na ňom podieľajú.
V povodí Amazonky sa açaí konzumuje prinajmenšom od zrodu písomnej histórie. Až do 70. rokov minulého storočia bolo toto ovocie obmedzené len na danú oblasť, kde ho miestni ribeirinhos, teda "riečni ľudia", trhali na stromoch a jedli ako súčasť prakticky každého jedla.
Ako slabá ekonomika v džungli začala vytláčať riečny ľud do miest, vznikla vďaka ich postupnej migrácii dodávateľská sieť. Najprv predávali açaí v improvizovaných stánkoch pri ceste. Do 80. rokov ho už dopravovali do Ria de Janeiro a São Paula, kde si toto ovocie vyslúžilo reputáciu hlavnej stravy bojovníkov džiu-džitsu.
Vďaka vysokému obsahu omega-3 nenasýtených mastných kyselín, nízkemu obsahu sacharidov a cukrov, dokáže sladká dužina açaí zasýtiť, a pritom je ľahká. Do 90. rokov mala Brazília kvitnúcu scénu açaí-barov. A ako si tieto bobule získavali ohlas, ich cena začala stúpať.
Pokiaľ sa bude zápletka bežného príbehu superpotravín opakovať, potom môže açaí stretnúť rovnaký osud ako quinou. Keď sa táto na proteíny bohatá obilnina začala šíriť do regálov supermarketov a na jedálniček trendy zdravých reštaurácií, jej cena vzrástla natoľko, že sa posunula mimo možnosti bolívijských farmárov. Pritom ich závislosť na tejto obilnine ako hlavnej zložke stravy quinou pôvodne preslávila.
Zatiaľ sa síce hlavní hráči na trhu snažia zabezpečiť, aby sa to isté s açaí nestalo. Zberači majú zmluvne zabezpečené minimálne mzdy, čo bráni ich poklesu na príliš nízku úroveň.
Napriek tomu však panujú obavy, že boom açaí ohrozí celkovú udržateľnosť, pokiaľ sa dodávatelia napríklad rozhodnú, že lacnejšie a jednoduchšie, než zbierať ovocie zo stromu, by bolo palmy rovno vyrúbať. Alebo môže mánia po açaí viesť k vzniku rozsiahlych plantáží na úkor ostatných rastlín oblasti.
Ale s tým si Západ nemusí robiť starosti... kým sa ekonomika okolo açaí v povodí Amazonky zrúti, nájde si západný trh nejakú novú superpotravinu, dodáva The New York Times.