Predstavte si hypotetickú situáciu. Nachystali ste večeru pre svojich príbuzných alebo priateľov. Väčšina z nich už za sebou má dve alebo tri kolá pitia pre dospelých a práve sa pustili do hlavného chodu – lahodných grilovaných kreviet s kašou.
Okolo stola sa začnú ozývať pochvalné výkriky, no potom medzi nimi zaznie zamrmlanie prenesené tak, aby bolo dobre počuť: "Tá kaša je dobrá. Ale ja ju robím so smotanou, nie s mliekom."
Jedz. Bola to urážka alebo kompliment? Alebo oboje dokopy? Urážlivo sa na mňa pozrela.
Zlozvyk či tradícia?
Ak vám táto situácia znie povedome, potom ste na tom rovnako ako odhadom milióny Američanov, ktorí sa stali svedkom podobne zlomyseľného porovnávania jedla, napísal spravodajský portál Huffington Post.
Ide potenciálne o najhorší pasívne agresívny zlozvyk, keď konzument nepriamo naznačí, že jedlo, ktorým sa kŕmi, je horšie ako ním navrhnutá lepšia, kvalitnejšia verzia - zvyčajne jeho vlastná.
Podobný scenár sa môže odohrávať v akomkoľvek prostredí, kde sa podáva jedlo, teda v reštauráciách či kaviarňach, ale obzvlášť urážlivý je v prípade, keď vyvrie v domácom prostredí priamo pred osobou, ktorá jedlo pripravila.
Ak máte pocit, že sú tieto nepriame urážky maskované za kompliment vynálezom modernej doby, potom sa mýlite. Toto správanie sa odohrávalo a bolo zaznamenávané po stovky rokov.
Americký ekonóm a sociológ nórskeho pôvodu Thorstein Veblen vo svojej prelomovej štúdii o bohatstve a konzumerizme Teória zaháľčivej triedy z roku 1899 tvrdí, že zlomyseľné a zlovoľné porovnávanie je kľúčovým spôsobom, ako sa príslušníci bohatej alebo majetnej triedy aktívne snažia odlíšiť od ľudí s nižším sociálno-ekonomickým statusom.
Porovnávanie podľa neho predstavuje "proces oceňovania osôb s ohľadom na ich hodnotu", ktorý sa často odvíja od hromadenia a vystavovania na obdiv či zverejňovania nadštandardného majetku.
A práve to je tá dôležitá časť. Nestačí to, že si kritik vášho jedla môže dovoliť kúpiť a použiť pravú smotanu, keď pripravuje kašu. Musí túto skutočnosť oznámiť nahlas ostatným, aby tak demonštroval svoju nadradenosť nad nimi.
Recept, v ktorom pomením väčšinu
Kerry Crisleyová, americká spisovateľka a odborníčka na komunikáciu, zažila podobnú situáciu počas rodinnej večere s svokrou a svokrou.
"Podávala som pastiersky koláč a svokra ma požiadala o recept. Polichotilo mi to a cítila som sa ako dobrá hostiteľka," povedala. No jej dobrý pocit čoskoro nabral mätúci a dosť urážlivý smer.
"Keď som sa s ňou ďalší raz videla, povedala mi, že na večeru pripravila ´ten môj recept´. A vzápätí dodala, čo všetko na ňom zmenila. Ja dávam navrch šťuchané zemiaky s čedarom. Ona použila plátky zemiakov posypané parmezánom. Namiesto hovädzieho použila mleté morčacie mäso. A dala doň len polovicu worcesterovej omáčky. A ja som si rázom prestala pripadať ako dobrá hostiteľka a začala som sa cítiť ako pekne mizerná kuchárka," dodala Crisleyová.
Ako reagovať na zlú výchovu?
Podľa Nicka Leightona, novinára, odborníka na etiketu a autora podcastu Vychovali vás vlci?, ide rozhodne o prejav zlého vychovania. "Vo všeobecnosti je etiketa najmä o tom, aby sme mali na pamäti city a pocity ďalších ľudí. Čokoľvek, čo je zlomyseľné, zlovoľné, nepríjemné, pochybné či zamerané na vyvolanie sporu či nepriateľstva, nie je kompatibilné so zdvorilosťou," uviedol s tým, že s etiketou takéto veci nemajú nič spoločné.
A ako sa k urážke maskovanej ako kompliment postaviť? "Ako hostiteľ, ktorý pripravil pohostenie pre ostatných a stal sa terčom podobného správania, máte rad spôsobov, ako sa k nemu v súlade s etiketou postaviť," povedal Leighton.
"Môžete to priamo, ale zdvorilo okomentovať, alebo to absolútne ignorovať. To záleží na tom, akú máte náladu, akí ste tolerantní a aký je vzťah medzi vami a dotyčnou osobou. Ja by som sa asi prikláňal k miernemu úsmevu a rýchlej zmene témy. A potom by som uvažoval o tom, koho pozvem - a nepozvem - nabudúce," dodal.