Cenu šampanského určuje rad faktorov. Prvý je prostý: šampanského je málo. „Smie sa vyrábať len z povolených odrôd viniča, ktorý sa pestuje na presne definovanom území na severovýchode Francúzska, a zberá sa výhradne ručne.
Výmera pre vinice v Champagne je iba 34 300 hektárov, sám región je malý,“ hovorí Miloš Danihelka, pre ktorého sa šampanské stalo životnou vášňou a rozumie mu ako málokto. Danihelka prevádzkuje neďaleko Staromestského námestia v Prahe bar L‘Fleur, ktorého vínny lístok zahŕňa vyše 300 značiek šampanského, prevažne od menších producentov.
Do Champagne sa na stáž dostal prvýkrát v roku 2008, a hoci ho samotné šumivé víno vtedy až tak neuchvátilo, do regiónu sa zamiloval a láska k bublinkám sa nakoniec tiež dostavila. V súčasnosti do Champagne jazdí zhruba sedemkrát za rok, zúčastňuje sa na zbere aj výrobe vína a mnohí výrobcovia sú jeho priatelia.
Aj vďaka týmto kontaktom sa v L‘Fleur dajú ochutnať značky, ktoré bežnú predstavu o šampanskom dokážu prevrátiť naruby. O tom však neskôr, zastavme sa ešte na chvíľu pri cene.
Perlenie na jazyku
Šampanské je víno, ktoré má svoju vlastnú apeláciu. Apelácia definuje nielen oblasť, odkiaľ víno pochádza, ale aj samotné pestovanie viniča, úrodu hrozna a jej výnos a presne definuje aj proces výroby. Na šampanské bolo donedávna povolených sedem odrôd viniča.
Pred časom k nim pribudli ešte dve nové „piwi odrody“ alebo špeciálne vyšľachtené, rezistentné odrody viniča vínneho, ktoré lepšie odolávajú aktuálnym podmienkam v regióne. Ani Champagne sa nevyhlo globálne otepľovanie a s ním spojené problémy v podobe hubových chorôb či strata kyselín v hrozne v období zberu.
V rámci apelácie sa potom celý región triedi podľa kvality viníc: tie najlepšie vinohrady nesú označenie Grand Cru, nasleduje Premier Cru, ostatné oblasti sa označujú ako Au...
Zostáva vám 85% na dočítanie.